Blog fyzioterapia.blogspot.com má od dnes novú rubriku pod názvom DISKUSIA.
Môžete v nej vyjadriť svoj komentár na aktuálnu tému .
20. 3. 2008
Klimatoterapia
Klimatoterapia -klimatická liečba - je jednou z metód fyzikálnej terapie, ktorá využíva účinné faktory klímy pri udržiavaní a podpore zdravia, liečbe ochorení a patologických stavov a pri obnove stratených funkcií a schopností organizmu.
13. 3. 2008
Fototerapia polarizovaným svetlom - Biolampa
Prirodzeným zdrojom polarizovaného svetla je mesiac, najmä ak sa nachádza vo fáze splnu .
Procedúra sa aplikuje políčkovou metódou a trvá 5minút - lokálne ožiarenie aplikujeme políčkovou metódou na indikované miesto od odkrytého povrchu tela zo vzdialenosti 3-5cm na každé políčko s veľkosťou 25cm2 .
Pri celkovej aplikácii je zdroj žiarenia vzdialený od povrchu tela pacienta 1m .
Účinky, indikácie a kontraindikácie sú rovnaké ako pri laseroterapii.
Procedúra sa aplikuje políčkovou metódou a trvá 5minút - lokálne ožiarenie aplikujeme políčkovou metódou na indikované miesto od odkrytého povrchu tela zo vzdialenosti 3-5cm na každé políčko s veľkosťou 25cm2 .
Pri celkovej aplikácii je zdroj žiarenia vzdialený od povrchu tela pacienta 1m .
Účinky, indikácie a kontraindikácie sú rovnaké ako pri laseroterapii.
Fototerapia polarizovaným svetlom, Laser

Laser - je prístroj, ktorý uvoľňuje energiu vo forme úzkeho zväzku elektromagnetického žiarenia s charakteristickými vlastnosťami :
a) monochromatické – má konštantnú vlnovú dĺžku,
b) koherentné – kmitanie je rytmické, svetlo kmitá v jednej fáze, c) polarizované – vlnenie len v jednej rovine,
d) paralelné – má malú rozbiehavosť, nerozptyľuje sa - laserový lúč má vysokú energiu - pri laseroterapii sa využívajú termické a fotochemické účinky . Ovplyvnením biochem. reakcií v bunkách a tkanivách organizmu sa prejavuje analgetický, protizápalový, protiedematózny a biostimulačný efekt terapie –
Aplikačná technika môže byť: statická – bodová alebo dynamická – plošná.
Pri aplikácii treba dôsledne dodržiavať bezpečnostné opatrenia dané normami podľa zaradenia prístrojovej techniky do príslušnej bezpečnostnej triedy, pri práci s lasermi 1.triedy nie sú potrebné osobitné opatrenia, pri práci s lasermi ďalších tried hrozí poškodenie zraku, preto treba používať špeciálne ochranné okuliare. Laseroterapiu aplikuje lekár alebo fyzioterapeut.
Účinky laseroterapie na organizmus :
1. stimulácia biologických procesov
a) na humorálnej úrovni – ovplyvňuje homeostázu a úroveň pH zasahuje do tvorby ATP podporuje tvorbu neurotransmiterov
b) na membránovej úrovni – zvyšuje metabolizmus buniek podporuje transmembránový prenos zvyšuje membránový potenciál aktivuje pumpu Na – K
c) na bunkovej úrovni – stimuluje mitózu zvyšuje aktivitu fagocytov zvyšuje aktivitu leukocytov, imunoglobulínov zvyšuje aktivitu makrofágov, fibroplastov
d) na tkaninovej úrovni – podporuje vazodilatáciu zlepšuje resorpciu edémov zvyšuje tvorbu kolagénu a granulácií
2. analgetický účinok
a) monochromatické – má konštantnú vlnovú dĺžku,
b) koherentné – kmitanie je rytmické, svetlo kmitá v jednej fáze, c) polarizované – vlnenie len v jednej rovine,
d) paralelné – má malú rozbiehavosť, nerozptyľuje sa - laserový lúč má vysokú energiu - pri laseroterapii sa využívajú termické a fotochemické účinky . Ovplyvnením biochem. reakcií v bunkách a tkanivách organizmu sa prejavuje analgetický, protizápalový, protiedematózny a biostimulačný efekt terapie –
Aplikačná technika môže byť: statická – bodová alebo dynamická – plošná.
Pri aplikácii treba dôsledne dodržiavať bezpečnostné opatrenia dané normami podľa zaradenia prístrojovej techniky do príslušnej bezpečnostnej triedy, pri práci s lasermi 1.triedy nie sú potrebné osobitné opatrenia, pri práci s lasermi ďalších tried hrozí poškodenie zraku, preto treba používať špeciálne ochranné okuliare. Laseroterapiu aplikuje lekár alebo fyzioterapeut.
Účinky laseroterapie na organizmus :
1. stimulácia biologických procesov
a) na humorálnej úrovni – ovplyvňuje homeostázu a úroveň pH zasahuje do tvorby ATP podporuje tvorbu neurotransmiterov
b) na membránovej úrovni – zvyšuje metabolizmus buniek podporuje transmembránový prenos zvyšuje membránový potenciál aktivuje pumpu Na – K
c) na bunkovej úrovni – stimuluje mitózu zvyšuje aktivitu fagocytov zvyšuje aktivitu leukocytov, imunoglobulínov zvyšuje aktivitu makrofágov, fibroplastov
d) na tkaninovej úrovni – podporuje vazodilatáciu zlepšuje resorpciu edémov zvyšuje tvorbu kolagénu a granulácií
2. analgetický účinok
a) lokálny – cez tkaninový nervový systém zabezpečením zvýšeného prahu dráždivosti
b) celkový – zabezpečený zvýšeným uvoľňovaním serotonínu, prostaglandínov a beta endorfínov
Aplikácia - dávkovanie je prísne individuálne - lúč preniká do hĺbky 4-6cm - ožarovací čas závisí od veľkosti ožarovanej plochy.
Indikácie:
a) dermatológia – opar, lišaj, herpes simplex, herpes zoster, akné, keloidné jazvy, dekubity, vredy, popáleniny, jazvy, chronické ekzémy, urýchlené hojenie rán, hojenie zápalových procesov, varixy, gangrény...
b) neurológia – neuralgia, paréza, cervikokraniálny a cervikobrachiálny syndróm...
c) ortopédia – artrózy,artritídy, podvrtnutia a luxácie, uvoľnenie svalových spazmov, vstrebávanie edémov a výpotkov, lumbago, radiálny a ulnárna epikondylitída, hematómy, morbus Bechterev, tendosynovitída, burzitída, bolestivé poruchy pohyb.systému, poúrazové stavy, vertebrogénne bolesti...
d) kozmetika – alopécia, strie, vrásky...
Kontraindikácie:
- ožiarenie očí, štítnej žľazy, semenníkov, rastových zón, horúčkovité ochorenia , zhubné nádory , gravidita, epilepsia
Indikácie:
a) dermatológia – opar, lišaj, herpes simplex, herpes zoster, akné, keloidné jazvy, dekubity, vredy, popáleniny, jazvy, chronické ekzémy, urýchlené hojenie rán, hojenie zápalových procesov, varixy, gangrény...
b) neurológia – neuralgia, paréza, cervikokraniálny a cervikobrachiálny syndróm...
c) ortopédia – artrózy,artritídy, podvrtnutia a luxácie, uvoľnenie svalových spazmov, vstrebávanie edémov a výpotkov, lumbago, radiálny a ulnárna epikondylitída, hematómy, morbus Bechterev, tendosynovitída, burzitída, bolestivé poruchy pohyb.systému, poúrazové stavy, vertebrogénne bolesti...
d) kozmetika – alopécia, strie, vrásky...
Kontraindikácie:
- ožiarenie očí, štítnej žľazy, semenníkov, rastových zón, horúčkovité ochorenia , zhubné nádory , gravidita, epilepsia
9. 3. 2008
INFRAČERVENÉ ŽIARENIE (IR)

Infračervené žiarenie je časť svetelného spektra vyžarovaného slnkom. Nie je viditeľné ľudským zrakom, ale človek ho môže cítiť v podobe tepla, pôsobiaceho na jeho kožu. Je to podoba energie, ktorá zahrieva predmety priamo bez toho, aby medzitým bol ohrievaný vzduch..
IR má vlnovú dĺžku v rozsahu 760 – 100 000 nm ( vo fyzioterapii sa využíva frekvenčný rozsah 760 – 10 000nm).
Má nízku energiu fotónov a rozdeľuje sa na pásma:
1. krátkovlnné pásmo – IR A s vlnovou dĺžkou 760 – 1400nm
2. strednovlnné pásmo – IR B s vlnovou dĺžkou 1400 – 3000nm
3. dlhovlnné pásmo – IR C s vlnovou dĺžkou nad 3000nm
Z biologických účinkov je najvýraznejší tepelný účinok. Žiarenie preniká do tkanív až pod kožné štruktúry a vyvoláva vazodilatáciu a tepelný erytém – je škvrnitý, nepresne ohraničený a stráca sa do 2hodín. - má spazmolytický, analgetický, stimulujúci účinok, posilňuje obranné mechanizmy - účinky závisia od vlnovej dĺžky – vzniká tepelný účinok, prehrievanie, ohrievanie - teplotu aj intenzitu regulujeme vzdialenosťou, môžeme použiť aj filtre - efekt ožiarenia môžeme ovplyvniť vzdialenosťou zdroja od tela a dĺžkou trvania.
Umelými zdrojmi IR žiarenia sú:
vysokožeravé žiarivky ( solux ) a žiarovkové zdroje ( teplota vlákna 2200-3000C°;), druhým často používaným zdrojom je akvasól, ktorý využíva IR svetlo prechádzajúce cez vodu, čím sa odfiltrujú len požadované lúče IR A - aplikácia trvá 10 – 15minút - celkový počet ožiarení nepresahuje 20 – 30aplikácií - procedúry možno opakovať niekoľkokrát za deň - IR žiariče netreba zahrievať, dôležité je pripraviť pomôcky na ochranu očí .
Pracovný postup:
Pacient zaujme polohu, ktorú si vyžaduje aplikácia procedúry - pacient sedí alebo leží vo vzdialenosti 50cm od zdroja žiarenia tak, aby lúče dopadali kolmo na povrch ošetrovanej časti tela. Pri lokálnej aplikácii IR žiarenia v oblasti tváre si pacient chráni oči špeciálnymi okuliarmi . Pacient má mať pocit tepla, nikdy nie pálenia .
Indikácie:
-chronické bolestivé syndrómy pohybového systému,
-chronické sinusitídy a bronchitídy
- spazmy hladkého svalstva
- infračervené svetlo je dôležitou mocnou energiou podporujúcou liečenie; pozitívne pôsobí na tvorbu zásoby bielych krviniek; zvyšuje rast buniek, zlučovanie DNA a proteínov v bunkách- podporuje krvný obeh - tým pôsobí proti tvorbe chronického reumatizmu; tíši bolesť, únavu, stres a poskytuje úľavu od všetkých druhov - podporuje terapiu pri detoxikácii- pôsobí pri športových zraneniach, svalových zraneniach rovnako ako pri opakovaných únavových zraneniach- bojuje proti kôrnateniu ciev, ochoreniam tepien (rozširuje tepny, cievy a kapiláry)- stimuluje metabolizmus, podporuje odstraňovanie niektorých nebezpečných toxínov ktoré sa zhromažďujú v bunkách (ako napr. karcinogénne jedy ťažkých kovov, jedovaté látky z jedla, mliečnych výrobkov, voľné kyseliny, kyselinu močovú a únavové jedy)
Kontraindikácie:
- zvýšená telesná teplota,
- závažnejšia hypertenzia,
- zlyhávanie srdca
- poruchy citlivosti
IR má vlnovú dĺžku v rozsahu 760 – 100 000 nm ( vo fyzioterapii sa využíva frekvenčný rozsah 760 – 10 000nm).
Má nízku energiu fotónov a rozdeľuje sa na pásma:
1. krátkovlnné pásmo – IR A s vlnovou dĺžkou 760 – 1400nm
2. strednovlnné pásmo – IR B s vlnovou dĺžkou 1400 – 3000nm
3. dlhovlnné pásmo – IR C s vlnovou dĺžkou nad 3000nm
Z biologických účinkov je najvýraznejší tepelný účinok. Žiarenie preniká do tkanív až pod kožné štruktúry a vyvoláva vazodilatáciu a tepelný erytém – je škvrnitý, nepresne ohraničený a stráca sa do 2hodín. - má spazmolytický, analgetický, stimulujúci účinok, posilňuje obranné mechanizmy - účinky závisia od vlnovej dĺžky – vzniká tepelný účinok, prehrievanie, ohrievanie - teplotu aj intenzitu regulujeme vzdialenosťou, môžeme použiť aj filtre - efekt ožiarenia môžeme ovplyvniť vzdialenosťou zdroja od tela a dĺžkou trvania.
Umelými zdrojmi IR žiarenia sú:
vysokožeravé žiarivky ( solux ) a žiarovkové zdroje ( teplota vlákna 2200-3000C°;), druhým často používaným zdrojom je akvasól, ktorý využíva IR svetlo prechádzajúce cez vodu, čím sa odfiltrujú len požadované lúče IR A - aplikácia trvá 10 – 15minút - celkový počet ožiarení nepresahuje 20 – 30aplikácií - procedúry možno opakovať niekoľkokrát za deň - IR žiariče netreba zahrievať, dôležité je pripraviť pomôcky na ochranu očí .
Pracovný postup:
Pacient zaujme polohu, ktorú si vyžaduje aplikácia procedúry - pacient sedí alebo leží vo vzdialenosti 50cm od zdroja žiarenia tak, aby lúče dopadali kolmo na povrch ošetrovanej časti tela. Pri lokálnej aplikácii IR žiarenia v oblasti tváre si pacient chráni oči špeciálnymi okuliarmi . Pacient má mať pocit tepla, nikdy nie pálenia .
Indikácie:
-chronické bolestivé syndrómy pohybového systému,
-chronické sinusitídy a bronchitídy
- spazmy hladkého svalstva
- infračervené svetlo je dôležitou mocnou energiou podporujúcou liečenie; pozitívne pôsobí na tvorbu zásoby bielych krviniek; zvyšuje rast buniek, zlučovanie DNA a proteínov v bunkách- podporuje krvný obeh - tým pôsobí proti tvorbe chronického reumatizmu; tíši bolesť, únavu, stres a poskytuje úľavu od všetkých druhov - podporuje terapiu pri detoxikácii- pôsobí pri športových zraneniach, svalových zraneniach rovnako ako pri opakovaných únavových zraneniach- bojuje proti kôrnateniu ciev, ochoreniam tepien (rozširuje tepny, cievy a kapiláry)- stimuluje metabolizmus, podporuje odstraňovanie niektorých nebezpečných toxínov ktoré sa zhromažďujú v bunkách (ako napr. karcinogénne jedy ťažkých kovov, jedovaté látky z jedla, mliečnych výrobkov, voľné kyseliny, kyselinu močovú a únavové jedy)
Kontraindikácie:
- zvýšená telesná teplota,
- závažnejšia hypertenzia,
- zlyhávanie srdca
- poruchy citlivosti
Erytém
Erytém je sčervenanie kože v mieste pôsobenia žiarenia následkom cievnych reakcií, vazodilatácie, zvýšeného prekrvenia, cievnej permeability - ide o zápalovú reakciu kože má 4 stupne:
1.stupeň – vzniká po ožiarení, ktoré malo malú intenzitu a krátke trvanie, nedochádza k začervenaniu.
2.stupeň – erytém bez prejavov bolesti, začervenanie je mierne a po 1 dni mizne. 3.stupeň – začervenanie je výrazné, zreteľné, pigmentácia je viditeľná .
4.stupeň – začervenanie je výrazné, je spojené s opuchom a bolesťou, trvá dlhodobo, pigmentácia je výrazná.
1.stupeň – vzniká po ožiarení, ktoré malo malú intenzitu a krátke trvanie, nedochádza k začervenaniu.
2.stupeň – erytém bez prejavov bolesti, začervenanie je mierne a po 1 dni mizne. 3.stupeň – začervenanie je výrazné, zreteľné, pigmentácia je viditeľná .
4.stupeň – začervenanie je výrazné, je spojené s opuchom a bolesťou, trvá dlhodobo, pigmentácia je výrazná.
8. 3. 2008
Ultrafialové žiarenie (UV)

Ultrafialové žiarenie (UV)
Má kratšiu vlnovú dĺžku a vyššiu energiu fotónov - vyvoláva zmeny predovšetkým v povrchových vrstvách kože - rozsah vlnovej dĺžky UV je od 180 nm do 400nm
Rozdeľuje sa na tri pásma:
1. dlhovlnné pásmo – UV A s vlnovou dĺžkou 400 – 315nm
2. strednovlnné pásmo – UV B s vlnovou dĺžkou 315 – 280nm
3. krátkovlnné pásmo – UV C s vlnovou dĺžkou 280 – 180nm
Má kratšiu vlnovú dĺžku a vyššiu energiu fotónov - vyvoláva zmeny predovšetkým v povrchových vrstvách kože - rozsah vlnovej dĺžky UV je od 180 nm do 400nm
Rozdeľuje sa na tri pásma:
1. dlhovlnné pásmo – UV A s vlnovou dĺžkou 400 – 315nm
2. strednovlnné pásmo – UV B s vlnovou dĺžkou 315 – 280nm
3. krátkovlnné pásmo – UV C s vlnovou dĺžkou 280 – 180nm
Najvýraznejšie biologické účinky má UV B žiarenie:
a) erytém – vzniká v priebehu 1-3 hodín po ožiarení, maximum dosahuje po 24 hodinách - stráca sa o 1-2 dni - prejavuje sa len na ožarovanom mieste, je ostro ohraničený, je to zápalová reakcia pokožky a podkožia
b) pigmentácia – môže byť nepriama- ak sa vytvára po erytéme alebo priama – ak sa prejavuje bezprostredne bez predchádzajúceho erytému
c) tvorba vitamínu D v koži spočíva v premene sterolových prekurzorov po ožiarení kože vlnovými dĺžkami do 300nm( antirachitický účinok ).
d) zvýšenie svalovej výkonnosti je podmienené zvýšenou tvorbou glykogénu a kyseliny mliečnej
e) zvýšenie obranyschopnosti organizmu
f) hojenie rán, popálenín, hnisavých ochorení kože (baktericídny účinok)
g) môže mať aj karcinogénny účinok - UV C žiarenie je pre človeka nebezpečné ( zápal rohovky, spojovky), táto zložka nedopadá na zemský povrch, je vychytávaná ozónovou vrstvou - UV B žiarenie spôsobuje krátkodobý erytém, má najvýznamnejšie liečebné účinky - UV A žiarenie – pod vplyvom tejto zložky pokožka zhnedne a pri dlhodobom pôsobení starne, je dokázaný aj karcinogénny účinok
Prirodzeným zdrojom UV žiarenia je slnko .
Umelé zdroje UV žiarenia:
Ortuťová vysokotlaková výbojka, ortuťová nízkotlaková výbojka, kromayerova lampa, fluorescenčné žiarivky ktoré sa využívajú v soláriach.
Pri určovaní dávky žiarenia sa používa jednotka prahová erytémová dávka, ktorá udáva čas ožiarenia potrebný na vyvolanie erytému .
Celkovo sa UV žiarenia aplikuje vo vzdialenosti 1m od zdroja 2-3 krát týždenne, celkovo 10krát, vždy po vymiznutí erytému z predchádzajúcej aplikácie .
Lokálne sa UV aplikuje vo vzdialenosti 0,5m od zdroja .
Pracovný postup:
a) erytém – vzniká v priebehu 1-3 hodín po ožiarení, maximum dosahuje po 24 hodinách - stráca sa o 1-2 dni - prejavuje sa len na ožarovanom mieste, je ostro ohraničený, je to zápalová reakcia pokožky a podkožia
b) pigmentácia – môže byť nepriama- ak sa vytvára po erytéme alebo priama – ak sa prejavuje bezprostredne bez predchádzajúceho erytému
c) tvorba vitamínu D v koži spočíva v premene sterolových prekurzorov po ožiarení kože vlnovými dĺžkami do 300nm( antirachitický účinok ).
d) zvýšenie svalovej výkonnosti je podmienené zvýšenou tvorbou glykogénu a kyseliny mliečnej
e) zvýšenie obranyschopnosti organizmu
f) hojenie rán, popálenín, hnisavých ochorení kože (baktericídny účinok)
g) môže mať aj karcinogénny účinok - UV C žiarenie je pre človeka nebezpečné ( zápal rohovky, spojovky), táto zložka nedopadá na zemský povrch, je vychytávaná ozónovou vrstvou - UV B žiarenie spôsobuje krátkodobý erytém, má najvýznamnejšie liečebné účinky - UV A žiarenie – pod vplyvom tejto zložky pokožka zhnedne a pri dlhodobom pôsobení starne, je dokázaný aj karcinogénny účinok
Prirodzeným zdrojom UV žiarenia je slnko .
Umelé zdroje UV žiarenia:
Ortuťová vysokotlaková výbojka, ortuťová nízkotlaková výbojka, kromayerova lampa, fluorescenčné žiarivky ktoré sa využívajú v soláriach.
Pri určovaní dávky žiarenia sa používa jednotka prahová erytémová dávka, ktorá udáva čas ožiarenia potrebný na vyvolanie erytému .
Celkovo sa UV žiarenia aplikuje vo vzdialenosti 1m od zdroja 2-3 krát týždenne, celkovo 10krát, vždy po vymiznutí erytému z predchádzajúcej aplikácie .
Lokálne sa UV aplikuje vo vzdialenosti 0,5m od zdroja .
Pracovný postup:
- pacient zaujme polohu, ktorú si vyžaduje aplikácia procedúry
- pacientovi vysvetlíme nevyhnutnosť chrániť si oči špeciálnymi okuliarami,
- časti tela ktoré nebudú vystavené žiareniu chránime bavlneným prestieradlom,
- pri celkovej procedúre stojí, sedí, leží vo vzdialenosti 1m od zdroja,
- pri lokálnej aplikácii je vzdialenosť 0,5m,
- pri lokálnej aplikácii, ktorej cieľom je vyvolať silný erytém s hĺbkovým a vzdialeným reflexným účinkom používame políčkovú metódu .Žiarenie aplikujeme na jedno alebo viac lokálnych oblastí ( polí) s plochou 50cm² zo vzdialenosti 50cm, zvyšok tela chránime bavlneným prestieradlom, žiarenie sa aplikuje na oblasť šije, chrbta medzi lopatkami, lombálnu oblasť, na priebeh sedacieho nervu, ramená, predlaktia a lýtka .
- pacientovi vysvetlíme nevyhnutnosť chrániť si oči špeciálnymi okuliarami,
- časti tela ktoré nebudú vystavené žiareniu chránime bavlneným prestieradlom,
- pri celkovej procedúre stojí, sedí, leží vo vzdialenosti 1m od zdroja,
- pri lokálnej aplikácii je vzdialenosť 0,5m,
- pri lokálnej aplikácii, ktorej cieľom je vyvolať silný erytém s hĺbkovým a vzdialeným reflexným účinkom používame políčkovú metódu .Žiarenie aplikujeme na jedno alebo viac lokálnych oblastí ( polí) s plochou 50cm² zo vzdialenosti 50cm, zvyšok tela chránime bavlneným prestieradlom, žiarenie sa aplikuje na oblasť šije, chrbta medzi lopatkami, lombálnu oblasť, na priebeh sedacieho nervu, ramená, predlaktia a lýtka .
Erytém – sčervenanie kože v mieste pôsobenia žiarenia následkom cievnych reakcií, vazodilatácie, zvýšeného prekrvenia, cievnej permeability - ide o zápalovú reakciu kože má 4 stupne:
1.stupeň – vzniká po ožiarení, ktoré malo malú intenzitu a krátke trvanie, nedochádza k začervenaniu.
2.stupeň – erytém bez prejavov bolesti, začervenanie je mierne a po 1 dni mizne. 3.stupeň – začervenanie je výrazné, zreteľné, pigmentácia je viditeľná .
4.stupeň – začervenanie je výrazné, je spojené s opuchom a bolesťou, trvá dlhodobo, pigmentácia je výrazná.
Indikácie:
1.stupeň – vzniká po ožiarení, ktoré malo malú intenzitu a krátke trvanie, nedochádza k začervenaniu.
2.stupeň – erytém bez prejavov bolesti, začervenanie je mierne a po 1 dni mizne. 3.stupeň – začervenanie je výrazné, zreteľné, pigmentácia je viditeľná .
4.stupeň – začervenanie je výrazné, je spojené s opuchom a bolesťou, trvá dlhodobo, pigmentácia je výrazná.
Indikácie:
- rachitída, osteomalácia, osteoporóza, hojenie rán, dekubitov, vredov, kožné ochorenia, psoriáza, ekzémy , mimopľúcna tuberkulóza, lumbago, artalgie, neuralgie (bolestí nervového pôvodu)
Kontraindikácie:
Kontraindikácie:
-akútne kožné ochorenia , akútne infekčné ochorenia, horúčky, fotodermatózy , hypertyreóza , nádorové ochorenia , vredová choroba žalúdka a dvanástnika , cytostatická liečba a rádioterapia,
5. 3. 2008
VYŠETRENIE SVALOVEJ SILY

Svalový test je pomocná vyšetrovacia metóda, ktorá:
A) informuje o sile jednotlivých svalov alebo svalových skupín tvoriacich funkčnú jednotku
B) pomáha pri určovaní rozsahu a lokalizácii lézie motorických periférnych nervov a stanovenie postupu regenerácie
C) pomáha pri analýze jednotlivých pohybových stereotypov
D) je podkladom analytických, liečebne telovýchovných postupov pri reedukácii svalov oslabených organicky či funkčne a pomáha pri pracovnej výkonnosti testovanej časti tela
Rozoznávame tieto základné stupne:
St.5 N (normal) – sval je schopný prekonať pri plnom rozsahu pohybu značný vonkajší odpor. Zodpovedá 100% normálu.
St.4 G (good) – dobrý. Zodpovedá približne 75% sily normálneho svalu. Testovaný sval vykoná pohyb ľahko v celom rozsahu a dokáže prekonať stredne veľký vonkajší odpor.
St.3. F (fair) - slabý. Vyjadruje asi 50% sily normálneho svalu. Túto hodnotu má sval vtedy, ak dokáže vykonať pohyb v celom rozsahu s prekonaním zemskej tiaže, proti váhe testovanej časti tela.
St.2 P (poor) – veľmi slabý. Určuje asi 25% svalovej sily normálneho svalu. Pri tomto testovaní musí byť poloha pacienta taká, aby sa maximálne vylúčila zemská tiaž.
St.1 T (trace) – stopa, zášklb. Vyžaduje 10% svalovej sily. Sval sa síce pri pokuse o pohyb zmrští, ale nestačí sila na vykonanie pohybu.
St.0 nula – pri pokuse o pohyb sval nejaví najmenšie známky sťahu.
A) informuje o sile jednotlivých svalov alebo svalových skupín tvoriacich funkčnú jednotku
B) pomáha pri určovaní rozsahu a lokalizácii lézie motorických periférnych nervov a stanovenie postupu regenerácie
C) pomáha pri analýze jednotlivých pohybových stereotypov
D) je podkladom analytických, liečebne telovýchovných postupov pri reedukácii svalov oslabených organicky či funkčne a pomáha pri pracovnej výkonnosti testovanej časti tela
Rozoznávame tieto základné stupne:
St.5 N (normal) – sval je schopný prekonať pri plnom rozsahu pohybu značný vonkajší odpor. Zodpovedá 100% normálu.
St.4 G (good) – dobrý. Zodpovedá približne 75% sily normálneho svalu. Testovaný sval vykoná pohyb ľahko v celom rozsahu a dokáže prekonať stredne veľký vonkajší odpor.
St.3. F (fair) - slabý. Vyjadruje asi 50% sily normálneho svalu. Túto hodnotu má sval vtedy, ak dokáže vykonať pohyb v celom rozsahu s prekonaním zemskej tiaže, proti váhe testovanej časti tela.
St.2 P (poor) – veľmi slabý. Určuje asi 25% svalovej sily normálneho svalu. Pri tomto testovaní musí byť poloha pacienta taká, aby sa maximálne vylúčila zemská tiaž.
St.1 T (trace) – stopa, zášklb. Vyžaduje 10% svalovej sily. Sval sa síce pri pokuse o pohyb zmrští, ale nestačí sila na vykonanie pohybu.
St.0 nula – pri pokuse o pohyb sval nejaví najmenšie známky sťahu.
3. 3. 2008
Výsledky ankety č. 1
Výsledky ankety
Toto je výsledok ankiety publikovanej na http://fyzioterapia.blogspot.com/
Anketa č. 1
Trpíte bolesťami chrbtice?
Nie 7 %
Áno 60 %
Občas 27 %
Po nadmernej záťaži 7 %
Hlasujúcich 40 osôb.
Toto je výsledok ankiety publikovanej na http://fyzioterapia.blogspot.com/
Anketa č. 1
Trpíte bolesťami chrbtice?
Nie 7 %
Áno 60 %
Občas 27 %
Po nadmernej záťaži 7 %
Hlasujúcich 40 osôb.
1. 3. 2008
SVETLOLIEČBA , FOTOTERAPIA

Liečba svetlom je metóda fyzikálnej terapie pri ktorej pôsobí na organizmus elektromagnetické žiarenie v rozsahu viditeľnej a neviditeľnej časti spektra( ultrafialové a infračervené svetlo).
Využíva sa pri udržiavaní svetlo a podpore zdravia ( prevencia ochorení), liečbe ochorení a patologických stavov a pri obnovovaní stratených funkcií a schopností.
Pri fototerapeutických procedúrach sa využíva :
a) nepolarizované svetlo – svetlo sa šíri priamočiaro na všetky strany v elektromagnetických vlnách a zároveň každý lúč kmitá všetkými smermi okolo svojej osi
b) polarizované svetlo – lúč kmitá len v jednej rovine a môže byť polarizovaný odrazom na zrkadliacej ploche alebo polarizátormi, látkami, ktoré prepúšťajú z dopadajúcich lúčov iba časť.
Podľa vlnovej dĺžky sa môžu pri procedúrach s nepolarizovaným svetlom uplatňovať 3 druhy žiarenia:
- ultrafialové žiarenie ,
- viditeľné svetlo (nepolarizované),
- infračervené žiarenie
Podľa rozsahu aplikácie rozlišujeme: celkové procedúry, lokálne procedúry , políčkovú metódu
Svetlo - je elektromagnetické vlnenie- žiarenie s vlnovou dĺžkou v rozmedzí 400- 800nm.
Pod žiarením rozumieme usporiadaný pohyb častíc svetla, tzv. fotónov (energetické kvantum svetelného žiarenia).
Polohu žiarenia v celkovom spektre elektromagnetického žiarenia charakterizuje vlnová dĺžka. Energia fotónov sa zvyšuje so znižovaním vlnovej dĺžky.
Svetelné žiarenia sa delí podľa vlnovej dĺžky na:
ultrafialové žiarenie – do 400nm
viditeĺné svetlo – 400 – 760nm
infračervené žiarenie – nad 760 nm
Intenzita žiarenia je určená množstvom energie dopadajúcej kolmo v smere lúčov na jednotku plochy, jej jednotkou je W/cm². Intenzita žiarenia sa znižuje v závislosti od vzdialenosti zdroja (neplatí to pri laserovom lúči ).
Využíva sa pri udržiavaní svetlo a podpore zdravia ( prevencia ochorení), liečbe ochorení a patologických stavov a pri obnovovaní stratených funkcií a schopností.
Pri fototerapeutických procedúrach sa využíva :
a) nepolarizované svetlo – svetlo sa šíri priamočiaro na všetky strany v elektromagnetických vlnách a zároveň každý lúč kmitá všetkými smermi okolo svojej osi
b) polarizované svetlo – lúč kmitá len v jednej rovine a môže byť polarizovaný odrazom na zrkadliacej ploche alebo polarizátormi, látkami, ktoré prepúšťajú z dopadajúcich lúčov iba časť.
Podľa vlnovej dĺžky sa môžu pri procedúrach s nepolarizovaným svetlom uplatňovať 3 druhy žiarenia:
- ultrafialové žiarenie ,
- viditeľné svetlo (nepolarizované),
- infračervené žiarenie
Podľa rozsahu aplikácie rozlišujeme: celkové procedúry, lokálne procedúry , políčkovú metódu
Svetlo - je elektromagnetické vlnenie- žiarenie s vlnovou dĺžkou v rozmedzí 400- 800nm.
Pod žiarením rozumieme usporiadaný pohyb častíc svetla, tzv. fotónov (energetické kvantum svetelného žiarenia).
Polohu žiarenia v celkovom spektre elektromagnetického žiarenia charakterizuje vlnová dĺžka. Energia fotónov sa zvyšuje so znižovaním vlnovej dĺžky.
Svetelné žiarenia sa delí podľa vlnovej dĺžky na:
ultrafialové žiarenie – do 400nm
viditeĺné svetlo – 400 – 760nm
infračervené žiarenie – nad 760 nm
Intenzita žiarenia je určená množstvom energie dopadajúcej kolmo v smere lúčov na jednotku plochy, jej jednotkou je W/cm². Intenzita žiarenia sa znižuje v závislosti od vzdialenosti zdroja (neplatí to pri laserovom lúči ).
29. 2. 2008
Účinky masáže
Účinky masáže na organizmus môžu byť:
a) priame - vyvolávajú fyzikálne a biochemické zmeny v tkanivách
b) nepriame - sú sprostredkované nervovým a endokrinným systémom
Priame účinky sa prejavujú:
- zvýšením prekrvenia
- zlepšením vstrebávania edémov, výpotkov, krvných výronov ,
- zrýchleným odstraňovaním látok vyvolávajúcich únavu,
- zlepšením výživy,
- zlepšením toku miazgy ( lymfy),
- zlepšením svalovej činnosti,
- zvýšením alebo znížením svalového tonusu,
- rozrušením zrastov v tkanivách ,
- urýchleným odstraňovaním povrchových zrohovatených vrstiev na koži ,
- zvýšením sekrécie potných žliaz a normalizáciou napätia kože,
Výsledkom týchto zmien je zlepšenie činnosti tkanív a zníženie bolestivosti. Dráždením svalových nervových zakončení - proprioreceptorov sa zlepšuje výživa svalov čo je jeden z najdôležitejších účinkov klasickej masáže.
Nepriame účinky sa prejavujú týmito zmenami:
- zlepšením prietoku krvi na periférii na základe miestneho účinku,
- urýchlením toku žilovej krvi a teda priaznivým účinkom na činnosť srdca
- zvýšeným prekrvením telových orgánov
- zlepšením výmeny CO2 O2 v pľúcach, pri vnútornom dýchaní a v termoregulačných procesoch
Celkové účinky - dráždenie nervových zakončení a vznik biologicky aktívnych látok ( amínov) má aj celkové účinky - prejavujú sa zmenou vegetatívnej rovnováhy, zrýchlením látkovej premeny a činnosti žliaz s vnútornou sekréciou - masáž má celkový upokojujúci a povzbudzujúci účinok na telesnú výkonnosť a ovplyvňuje stav CNS, ktorý spätne pôsobí na periférne orgány a ich funkciu
a) priame - vyvolávajú fyzikálne a biochemické zmeny v tkanivách
b) nepriame - sú sprostredkované nervovým a endokrinným systémom
Priame účinky sa prejavujú:
- zvýšením prekrvenia
- zlepšením vstrebávania edémov, výpotkov, krvných výronov ,
- zrýchleným odstraňovaním látok vyvolávajúcich únavu,
- zlepšením výživy,
- zlepšením toku miazgy ( lymfy),
- zlepšením svalovej činnosti,
- zvýšením alebo znížením svalového tonusu,
- rozrušením zrastov v tkanivách ,
- urýchleným odstraňovaním povrchových zrohovatených vrstiev na koži ,
- zvýšením sekrécie potných žliaz a normalizáciou napätia kože,
Výsledkom týchto zmien je zlepšenie činnosti tkanív a zníženie bolestivosti. Dráždením svalových nervových zakončení - proprioreceptorov sa zlepšuje výživa svalov čo je jeden z najdôležitejších účinkov klasickej masáže.
Nepriame účinky sa prejavujú týmito zmenami:
- zlepšením prietoku krvi na periférii na základe miestneho účinku,
- urýchlením toku žilovej krvi a teda priaznivým účinkom na činnosť srdca
- zvýšeným prekrvením telových orgánov
- zlepšením výmeny CO2 O2 v pľúcach, pri vnútornom dýchaní a v termoregulačných procesoch
Celkové účinky - dráždenie nervových zakončení a vznik biologicky aktívnych látok ( amínov) má aj celkové účinky - prejavujú sa zmenou vegetatívnej rovnováhy, zrýchlením látkovej premeny a činnosti žliaz s vnútornou sekréciou - masáž má celkový upokojujúci a povzbudzujúci účinok na telesnú výkonnosť a ovplyvňuje stav CNS, ktorý spätne pôsobí na periférne orgány a ich funkciu
Klasická masáž
Klasická masáž - je sústava masážnych hmatov, ktoré vykonáva masér na tele pacienta ( koži, podkožných fasciách, svaloch) - dosiahnutie preventívneho a liečebného účinku si vyžaduje aplikáciu niekoľkých masáži po sebe v jednej kúre - podľa spôsobu aplikácie mechanických podnetov rozlišujeme :
a) manuálna masáž
b) prístrojová masáž
b) kombinovaná masáž
Podľa liečebných účinkov rozdeľujeme manuálnu masáž na:
a) klasická masáž
b) reflexná masáž
c) manuálna lymfodrenáž
Podľa rozsahu aplikácie rozlišujeme:
a) lokálna masáž
b) celková masáž
Celková masáž môže byť podľa spôsobu vykonávania dvojaká:
1. vzostupná - vykonáva sa v poradí DK - zadná plocha, chrbát, DK - predná plocha, brucho, hrudník, HK, šija, plecia, hlava , tvár
2. zostupná - hlava, HK, hrudník, brucho, DK - predná plocha, šija, plecia, chrbát, DK - zadná plocha ( indikovaná u ľudí s vysokým krvným tlakom).
Podľa požadovaného účinku môže byť masáž:
a) upokojujúca
b) povzbudzujúca
a) manuálna masáž
b) prístrojová masáž
b) kombinovaná masáž
Podľa liečebných účinkov rozdeľujeme manuálnu masáž na:
a) klasická masáž
b) reflexná masáž
c) manuálna lymfodrenáž
Podľa rozsahu aplikácie rozlišujeme:
a) lokálna masáž
b) celková masáž
Celková masáž môže byť podľa spôsobu vykonávania dvojaká:
1. vzostupná - vykonáva sa v poradí DK - zadná plocha, chrbát, DK - predná plocha, brucho, hrudník, HK, šija, plecia, hlava , tvár
2. zostupná - hlava, HK, hrudník, brucho, DK - predná plocha, šija, plecia, chrbát, DK - zadná plocha ( indikovaná u ľudí s vysokým krvným tlakom).
Podľa požadovaného účinku môže byť masáž:
a) upokojujúca
b) povzbudzujúca
23. 2. 2008
Odvetvia fyzikálnej terapie
Podľa použitých podnetov rozlišujeme :
Mechanoterapia – liečba mechanickými podnetmi, je odbor fyzioterapie v ktorom sa uplatňuje masáž, polohovanie, pasívne cvičenie, manipulácie a pod..
Hydroterapia – liečba vodou.
Termoterapia - je to metóda fyzikálnej terapie , pri ktorej pôsobia na organizmus termické podnety.
Elektroterapia – liečba elektrickým prúdom.
Fototerapia – liečba svetlom.
Balneoterapia - liečba liečivými vodami a bahnami.
Klimatoterapia – liečba klimatickými faktormi .
Masáž

Masáž – gr. massó, massein – stláčať, hnietiť - je metóda fyzikálnej terapie , pri ktorej pôsobia na organizmus mechanické podnety - využíva sa pri udržiavaní a podpore zdravia , liečbe ochorení a patologických stavov a pri obnovovaní stratených schopností a funkcií zaraďujeme ju do mechanoterapie
Masáž je činnosť, pri ktorej pôsobíme na povrch tela - jej cieľom je priaznivo ovplyvniť zmeny vyvolané chorobou alebo námahou, posilniť zdravie, zvýšiť celkovú odolnosť organizmu - dotyk a masáže patria medzi najstaršie liečebné metódy , pretože sa dajú jednoducho a bezprostredne aplikovať - používajú sa aj pri príprave na telesný či športový výkon alebo ako prostriedok na odstránenie únavy
18. 2. 2008
Fyzioterapia pri zlomeninách krčka stehnovej kosti.

Fyzioterapiu pri zlomeninách v oblasti proximálneho femoru (stehennej kosti) musíme rozdeliť podľa spôsobu ošetrenia.
V prvej fáze sa venujeme intenzívnej dychovej gymnastike, cievnej gymnastike, kondičnými cvičeniami posilňujeme zdravé časti tela, izometrickými
kontrakciami precvičujeme štvorhlavý sval stehna a gluteálne svaly. Pri
kauzálnej konzervatívnej liečbe nakladáme pacientovi podľa jeho celkového
stavu na niekoľko dni manžetovú alebo náplasťovú extenziu s 2
kilogramovou záťažou, počas extenčneho ťahu sa venujeme dychovej
a cievnej gymnastike, posilňujeme zdravé časti tela, izometricky
precvičujeme svaly postihnutej končatiny. Následne začíname s postupnou
vertikalizáciou pacienta a reedukáciou chôdze, pričom učíme pacienta chodiť
s oporou barlí bez záťaže postihnutej končatiny. V prípade operačného
riešenia, závisí rehabilitácia od typu a charakteru zlomeniny , od typu
vykonanej operácie a stability vykonanej osteosyntézy. Po implantácii CKP môže pacient prakticky okamžite tuto endoprotézu zaťažovať, čo je veľmi výhodné pri veľmi
starých a malo spolupracujúcich pacientoch. Po implantácii totálnej náhrady
bedrového kĺbu je nutná chôdza s iba 1/3 zaťažovaním operovanej končatiny
po dobu 6 týždňov a vyžaduje spoluprácu pacienta . Podobne aj ostatne
spôsoby osteosyntézy vyžadujú spoluprácu a odľahčovanie operovanejkončatiny, pri skorej plnej záťaži je vysoké riziko zlyhania osteosyntézy, preto je dôležité zaťažovať postihnutú končatinu postupne.
V prvej fáze sa venujeme intenzívnej dychovej gymnastike, cievnej gymnastike, kondičnými cvičeniami posilňujeme zdravé časti tela, izometrickými
kontrakciami precvičujeme štvorhlavý sval stehna a gluteálne svaly. Pri
kauzálnej konzervatívnej liečbe nakladáme pacientovi podľa jeho celkového
stavu na niekoľko dni manžetovú alebo náplasťovú extenziu s 2
kilogramovou záťažou, počas extenčneho ťahu sa venujeme dychovej
a cievnej gymnastike, posilňujeme zdravé časti tela, izometricky
precvičujeme svaly postihnutej končatiny. Následne začíname s postupnou
vertikalizáciou pacienta a reedukáciou chôdze, pričom učíme pacienta chodiť
s oporou barlí bez záťaže postihnutej končatiny. V prípade operačného
riešenia, závisí rehabilitácia od typu a charakteru zlomeniny , od typu
vykonanej operácie a stability vykonanej osteosyntézy. Po implantácii CKP môže pacient prakticky okamžite tuto endoprotézu zaťažovať, čo je veľmi výhodné pri veľmi
starých a malo spolupracujúcich pacientoch. Po implantácii totálnej náhrady
bedrového kĺbu je nutná chôdza s iba 1/3 zaťažovaním operovanej končatiny
po dobu 6 týždňov a vyžaduje spoluprácu pacienta . Podobne aj ostatne
spôsoby osteosyntézy vyžadujú spoluprácu a odľahčovanie operovanejkončatiny, pri skorej plnej záťaži je vysoké riziko zlyhania osteosyntézy, preto je dôležité zaťažovať postihnutú končatinu postupne.
14. 2. 2008
Cvičebná jednotka v bazéne
Prinášam Vám jednoduchú ale účinnú cvičebnú jednotku v bazéne ,vypracovanú diplomovaným fyzioterapeutom Marekom Maronom .
Stoj rozkročný, zadok stiahnuť, brucho vtiahnuť:
Ø ruky vbok, predklon, úklon a rotácie hlavy
Ø HK pripažiť, ramená zdvihnúť nahor – nádych, spustiť dolu – výdych
Ø HK pripažiť, striedavo pravé rameno zdvihnúť, ľavé spustiť a naopak
Ø HK pripažiť, ramená ťahať dozadu, lopatky k sebe – nádych, uvoľniť
výdych
Ø HK pripažiť, krúženie plecami vpred a vzad
Ø HK pripažiť, predpažením vzpažiť – nádych, pripažiť – výdych
Ø HK upažiť, prejsť po hladine do predpaženia, spojiť ruky a späť upažiť
Ø HK pripažiť, upažením vzpažiť – nádych, pripažiť – výdych
Ø čelné kruhy HK.
Ø HK pokrčiť v lakťoch, ruky na ramená, vzpažiť, opäť položiť na ramená
a vystrieť
Ø vzpažiť ľavú HK a zapažiť pravú HK, kmit pažami, vystrieť končatiny a
Ø cvik opakovať
Ø ruky vbok, úklony trupu vľavo a vpravo
Ø ruky vbok, krúženie trupom
Ø ruky v tyl, vytáčanie trupu vľavo a vpravo
Ø ruky vbok, krúženie panvou
Ø DK mierne pokrčené, ruky vbok, podsadiť panvu – nádych, späť výdych
Ø HK predpažiť, pohyb predlaktím do pronácie a supinácie
Ø ruky zopnúť pred hrudníkom, zatlačiť dlane oproti sebe – nádych , uvoľniť -výdych
Ø HK predpažiť, krúženie v ZK, pohyb do dorzálnej a palmárnej flexie
Ø HK predpažiť, pokrčiť prsty a vystrieť, robiť prstami frčky, abdukciu a
adukciu prstov a štipku
Stoj spojný bokom k zábradliu, opora jednou HK:
Ø prednožiť striedavo pravú a ľavú DK
Ø zanožiť striedavo pravú a ľavú DK
Ø prednožiť, zanožiť a prinožiť pravú DK, opakovať ľavou DK
Ø krúžiť pravou DK, potom ľavou
Ø unožiť pravú DK a späť, opakovať ľavou
Ø pokrčiť pravú DK v KK a vystrieť, opakovať ľavou DK
Ø pravú DK pokrčiť prednožmo, unožiť pokrčmo, prednožiť pokrčmo a vystrieť,
potom ľavou
Ø postaviť sa na špičky a späť
Ø postaviť sa na päty a späť
Ø striedavo päta, špička
Ø špičky vytočiť k sebe a späť, päty vytočiť k sebe a späť
Ø pokrčiť prsty na nohách a vystrieť
Vypracoval : Maron Marek
Stoj rozkročný, zadok stiahnuť, brucho vtiahnuť:
Ø ruky vbok, predklon, úklon a rotácie hlavy
Ø HK pripažiť, ramená zdvihnúť nahor – nádych, spustiť dolu – výdych
Ø HK pripažiť, striedavo pravé rameno zdvihnúť, ľavé spustiť a naopak
Ø HK pripažiť, ramená ťahať dozadu, lopatky k sebe – nádych, uvoľniť
výdych
Ø HK pripažiť, krúženie plecami vpred a vzad
Ø HK pripažiť, predpažením vzpažiť – nádych, pripažiť – výdych
Ø HK upažiť, prejsť po hladine do predpaženia, spojiť ruky a späť upažiť
Ø HK pripažiť, upažením vzpažiť – nádych, pripažiť – výdych
Ø čelné kruhy HK.
Ø HK pokrčiť v lakťoch, ruky na ramená, vzpažiť, opäť položiť na ramená
a vystrieť
Ø vzpažiť ľavú HK a zapažiť pravú HK, kmit pažami, vystrieť končatiny a
Ø cvik opakovať
Ø ruky vbok, úklony trupu vľavo a vpravo
Ø ruky vbok, krúženie trupom
Ø ruky v tyl, vytáčanie trupu vľavo a vpravo
Ø ruky vbok, krúženie panvou
Ø DK mierne pokrčené, ruky vbok, podsadiť panvu – nádych, späť výdych
Ø HK predpažiť, pohyb predlaktím do pronácie a supinácie
Ø ruky zopnúť pred hrudníkom, zatlačiť dlane oproti sebe – nádych , uvoľniť -výdych
Ø HK predpažiť, krúženie v ZK, pohyb do dorzálnej a palmárnej flexie
Ø HK predpažiť, pokrčiť prsty a vystrieť, robiť prstami frčky, abdukciu a
adukciu prstov a štipku
Stoj spojný bokom k zábradliu, opora jednou HK:
Ø prednožiť striedavo pravú a ľavú DK
Ø zanožiť striedavo pravú a ľavú DK
Ø prednožiť, zanožiť a prinožiť pravú DK, opakovať ľavou DK
Ø krúžiť pravou DK, potom ľavou
Ø unožiť pravú DK a späť, opakovať ľavou
Ø pokrčiť pravú DK v KK a vystrieť, opakovať ľavou DK
Ø pravú DK pokrčiť prednožmo, unožiť pokrčmo, prednožiť pokrčmo a vystrieť,
potom ľavou
Ø postaviť sa na špičky a späť
Ø postaviť sa na päty a späť
Ø striedavo päta, špička
Ø špičky vytočiť k sebe a späť, päty vytočiť k sebe a späť
Ø pokrčiť prsty na nohách a vystrieť
Vypracoval : Maron Marek
7. 2. 2008
Reumatoidná artritída
Reumatoidná artritída (postupujúci zápal kĺbov) je zdĺhavé , chronické ochorenie zápalového charakteru. Postihuje predovšetkým kĺby a podľa toho sa označuje názvom artritída (arthritis, artritída- zápal kĺbov). Chorobný proces však nepostihuje iba kĺby, ale aj ďalšie zložky pohybovej sústavy (svaly a šľachy) a vnútorné orgány. Ide teda o celkové ochorenie. Pri ťažšom priebehu skracuje život a vo väčšine prípadov ho značne znepríjemňuje.
Pravú príčinu R.A. zatiaľ nepoznáme. Zaujímavé je, že postihuje tri až štyri razy častejšie ženy ako mužov. Začína sa zvyčajne v strednom veku, no môže sa vyskytnúť aj u detí (dokonca už po 1. roku) alebo u starších ľudí. Jej výskyt zaznamenávame u všetkých rás a národov, žijúcich v rozličných klimatických podmienkach. U nás postihuje 0,5-1% obyvateľov. Zápalový proces sa začína na vrstve vystielajúcej kĺbové plochy a puzdro z vnútornej strany (teda na synoviálnej blane) a je veľmi úporný. Preniká do hĺbky na chrupku i priľahlú kosť a postupne ich rozrušuje. Kĺby opúchajú a ich pohyblivosť sa obmedzuje. Svaly ochabujú, chorý sa cíti celkove slabý, máva zvýšenú teplotu a stráca hmotnosť. Priebeh choroby je kolísavý. To znamená, že obdobia zhoršenia sa striedajú s obdobiami pokoja, keď sa postihnutý cíti lepšie. Žiaľ, zlepšenie je iba prechodné.
Príznaky a priebeh ochorenia
Začiatok ochorenia býva taký nenápadný, že sa nedá presnejšie časovo vymedziť. Prvým príznakom bývajú zvyčajne mierne, postupne sa zosilňujúce bolesti v kĺboch. Vo väčšine prípadov sú ako prvé postihnuté drobné kĺby na rukách a nohách. Chorý nemôže zovrieť ruky v päsť a pri umývaní v studenej vode pociťuje nepríjemnú bolesť. Ťažšie vstáva z postele a bolestivé sú aj prvé kroky. Pre reumatoidnú artritídu je charakteristický vretenovitý opuch na prstoch rúk. Neskôr sa chorobný proces šíri na ďalšie kĺby, lakte, ramená, kolená a členky. Poradie kĺbov zasiahnutých zápalom však môže byť rozdielne, napr. ako prvé môžu byť postihnuté kolená. Opuchy sú zvyčajne symetrické na obidvoch končatinách a nepríjemne bolia. Jedným z typických príznakov reumatoidnej artritídy je aj pocit stuhnutosti či nepružnosti v postihnutých kĺboch v ranných hodinách po prebudení. Čím viac sa chorobný proces prehlbuje a je aktívnejší, tým výraznejšia je ranná stuhnutosť a o to dlhšie trvá. V ťažších prípadoch je to aj niekoľko hodín, pričom rozhýbanie je veľmi bolestivé.
Reumatoidná artitída sa prejavuje zároveň celkovými príznakmi, najmä horúčkami, nápadnou slabosťou a chudnutím. Chorobný proces potvrdzujú aj výsledky laboratórnych vyšetrení (zvýšená sedimentácia, málokrvnosť a pozitívne hodnoty viacerých laboratórnych testov). O diagnóze možno jednoznačne rozhodnúť na základe prítomnosti tzv. reumatoidného faktora v krvi a charakteristického röntgenového nálezu na postihnutých kĺboch.
Pravú príčinu R.A. zatiaľ nepoznáme. Zaujímavé je, že postihuje tri až štyri razy častejšie ženy ako mužov. Začína sa zvyčajne v strednom veku, no môže sa vyskytnúť aj u detí (dokonca už po 1. roku) alebo u starších ľudí. Jej výskyt zaznamenávame u všetkých rás a národov, žijúcich v rozličných klimatických podmienkach. U nás postihuje 0,5-1% obyvateľov. Zápalový proces sa začína na vrstve vystielajúcej kĺbové plochy a puzdro z vnútornej strany (teda na synoviálnej blane) a je veľmi úporný. Preniká do hĺbky na chrupku i priľahlú kosť a postupne ich rozrušuje. Kĺby opúchajú a ich pohyblivosť sa obmedzuje. Svaly ochabujú, chorý sa cíti celkove slabý, máva zvýšenú teplotu a stráca hmotnosť. Priebeh choroby je kolísavý. To znamená, že obdobia zhoršenia sa striedajú s obdobiami pokoja, keď sa postihnutý cíti lepšie. Žiaľ, zlepšenie je iba prechodné.
Príznaky a priebeh ochorenia
Začiatok ochorenia býva taký nenápadný, že sa nedá presnejšie časovo vymedziť. Prvým príznakom bývajú zvyčajne mierne, postupne sa zosilňujúce bolesti v kĺboch. Vo väčšine prípadov sú ako prvé postihnuté drobné kĺby na rukách a nohách. Chorý nemôže zovrieť ruky v päsť a pri umývaní v studenej vode pociťuje nepríjemnú bolesť. Ťažšie vstáva z postele a bolestivé sú aj prvé kroky. Pre reumatoidnú artritídu je charakteristický vretenovitý opuch na prstoch rúk. Neskôr sa chorobný proces šíri na ďalšie kĺby, lakte, ramená, kolená a členky. Poradie kĺbov zasiahnutých zápalom však môže byť rozdielne, napr. ako prvé môžu byť postihnuté kolená. Opuchy sú zvyčajne symetrické na obidvoch končatinách a nepríjemne bolia. Jedným z typických príznakov reumatoidnej artritídy je aj pocit stuhnutosti či nepružnosti v postihnutých kĺboch v ranných hodinách po prebudení. Čím viac sa chorobný proces prehlbuje a je aktívnejší, tým výraznejšia je ranná stuhnutosť a o to dlhšie trvá. V ťažších prípadoch je to aj niekoľko hodín, pričom rozhýbanie je veľmi bolestivé.
Reumatoidná artitída sa prejavuje zároveň celkovými príznakmi, najmä horúčkami, nápadnou slabosťou a chudnutím. Chorobný proces potvrdzujú aj výsledky laboratórnych vyšetrení (zvýšená sedimentácia, málokrvnosť a pozitívne hodnoty viacerých laboratórnych testov). O diagnóze možno jednoznačne rozhodnúť na základe prítomnosti tzv. reumatoidného faktora v krvi a charakteristického röntgenového nálezu na postihnutých kĺboch.
21. 12. 2007
Vyšetrenie chrbtice
Skúšky chrbtice:
Schoberova skúška - hodnotí sa rozvíjanie driekovej chrbtice, označíme 10cm smerom nahor od spojnice spina iliaka posterior superior, pacient urobí predklon. Pri normálnej pohyblivosti v drieku sa vzdialenosť predĺži o 4-6 cm.
Stiborova skúška - hodnotí sa rozvíjanie hrudníkovej a driekovej chrbtice, od spojnice spina iliaca posterior superior sa zmeria vzdialenosť po C7. Vzdialenosť sa pri predklone zväčší o 7-10 cm.
Ottova inklinačná a reklinačná skúška – hodnotí sa rozvíjanie hrudníkovej chrbtice pri predklone a záklone, na tŕňový výbežok Th1 urobíme značku od ktorej smerom nadol odmeriame 30 cm, aj tento bod označíme. Pri predklone sa vzdialenosť zväčší o 3-4 cm, pri záklone sa vzdialenosť zmenší o 2-3 cm.
Thomayerova skúška – meria sa vzdialenosť koncov prstov od podložky pri predklone s plne extendovanými kolenami.
Skúška lateroflexie – vyšetruje sa v stoji spojnom, HK pripažené, pravítko spustíme vo vertikálnom smere nadol od konca prostredného prsta ruky. Pacient urobí úklon a ruka voľne kĺže po pravítku. Normálne sa pohybujú hodnoty medzi 20-25 cm.
Forestiér - meria sa predsunuté držanie hlavy a väčšia kyfóza hrudníkovej chrbtice. Pri meraní sa hrudníková chrbtica (sedacia časť a päty) dotýka steny a hlava je v základnej polohe.
Čepojova dištancia – hodnotí sa rozvíjanie krčnej chrbtice, od C7 sa nameria 8 cm smerom nahor a táto vzdialenosť sa pri predklone predĺži o 3 cm.
Schoberova skúška - hodnotí sa rozvíjanie driekovej chrbtice, označíme 10cm smerom nahor od spojnice spina iliaka posterior superior, pacient urobí predklon. Pri normálnej pohyblivosti v drieku sa vzdialenosť predĺži o 4-6 cm.
Stiborova skúška - hodnotí sa rozvíjanie hrudníkovej a driekovej chrbtice, od spojnice spina iliaca posterior superior sa zmeria vzdialenosť po C7. Vzdialenosť sa pri predklone zväčší o 7-10 cm.
Ottova inklinačná a reklinačná skúška – hodnotí sa rozvíjanie hrudníkovej chrbtice pri predklone a záklone, na tŕňový výbežok Th1 urobíme značku od ktorej smerom nadol odmeriame 30 cm, aj tento bod označíme. Pri predklone sa vzdialenosť zväčší o 3-4 cm, pri záklone sa vzdialenosť zmenší o 2-3 cm.
Thomayerova skúška – meria sa vzdialenosť koncov prstov od podložky pri predklone s plne extendovanými kolenami.
Skúška lateroflexie – vyšetruje sa v stoji spojnom, HK pripažené, pravítko spustíme vo vertikálnom smere nadol od konca prostredného prsta ruky. Pacient urobí úklon a ruka voľne kĺže po pravítku. Normálne sa pohybujú hodnoty medzi 20-25 cm.
Forestiér - meria sa predsunuté držanie hlavy a väčšia kyfóza hrudníkovej chrbtice. Pri meraní sa hrudníková chrbtica (sedacia časť a päty) dotýka steny a hlava je v základnej polohe.
Čepojova dištancia – hodnotí sa rozvíjanie krčnej chrbtice, od C7 sa nameria 8 cm smerom nahor a táto vzdialenosť sa pri predklone predĺži o 3 cm.
10. 12. 2007
Logo
9. 12. 2007
Chrbtica - Columna vertebralis

Chrbtica človeka :
Je tvorená z 33 až 34 stavcov (lat. vertebrae), medzistavcových platničiek (lat. disci intervertebrales) a väzov. Stavce sú krátke kosti, z ktorých každý má v sebe otvor. Otvory v jednotlivých stavcoch (lat. foramina magna) vytvárajú spolu chrbticový kanál, v ktorom je uložená miecha, z nej vystupujú pomedzi stavce miešne nervy.
Embryonálny vývoj chrbtice :
Chrbtica sa vyvíja zo somitov, ktoré sa postupne diferencujú na jej jednotlivé časti - stavce a medzistavcové platničky. Počas vývoja sa somity vytvárajúce stavce polohovo posúvajú oproti myotómom - základom budúceho svalstva. Tento proces sa označuje ako resegmentácia stavcov. Výsledkom je stav, kedy svaly prebiehajú od jedného stavca k druhému a môžu tak nimi pohybovať.
Stavba :
Chrbtica siaha od spodiny lebky až po panvu. Tvorí priemerne 1/3 celkovej výšky dospelého človeka, pričom asi cca 20% z jej výšky tvoria medzistavcové platničky. Je dvakrát esovito prehnutá. Vytvára krčnú (vrchol vo výške C4/5) a driekovú lordózu (vrchol L3/4) - prehnutie dopredu; a hrudnú (vrchol v Th6/7) a krížovú kyfózu (prehnutie dozadu). Zakrivenia sa vyvíjajú postupne, typické esovité prehnutie vzniká až v odbdobí, kedy sa dieťa naučí chodiť. Chrbtica je za normálnych okolností mierne zakrivená i vo frontálnej rovine - tzv. fyziologická skolióza.
Delí sa na 5 častí, podľa ktorých sú pomenované aj stavce.
Chrbtica je zložená zo:
7 krčných stavcov (lat. vertebrae cervicales)
12 hrudníkových stavcov (lat. vertebrae thoracicae)
5 driekových stavcov (lat. vertebrae lumbales)
5 krížových stavcov (lat. vertebrae sacrales) zrastených do krížovej kosti (lat. os sacrum)
4 až 5 kostrčových stavcov (lat. vertebrae coccygeae) zrastených do kostrče (lat. os coccygeum)
Stavce sú v medicíne označované veľkým písmenom alebo skupinou písmen podľa latinského názvu časti, v ktorej sa nachádzajú a číslom. Napríklad: C3, Th5, L4, S1 a Cocc.
Fyziológia :
Je tvorená z 33 až 34 stavcov (lat. vertebrae), medzistavcových platničiek (lat. disci intervertebrales) a väzov. Stavce sú krátke kosti, z ktorých každý má v sebe otvor. Otvory v jednotlivých stavcoch (lat. foramina magna) vytvárajú spolu chrbticový kanál, v ktorom je uložená miecha, z nej vystupujú pomedzi stavce miešne nervy.
Embryonálny vývoj chrbtice :
Chrbtica sa vyvíja zo somitov, ktoré sa postupne diferencujú na jej jednotlivé časti - stavce a medzistavcové platničky. Počas vývoja sa somity vytvárajúce stavce polohovo posúvajú oproti myotómom - základom budúceho svalstva. Tento proces sa označuje ako resegmentácia stavcov. Výsledkom je stav, kedy svaly prebiehajú od jedného stavca k druhému a môžu tak nimi pohybovať.
Stavba :
Chrbtica siaha od spodiny lebky až po panvu. Tvorí priemerne 1/3 celkovej výšky dospelého človeka, pričom asi cca 20% z jej výšky tvoria medzistavcové platničky. Je dvakrát esovito prehnutá. Vytvára krčnú (vrchol vo výške C4/5) a driekovú lordózu (vrchol L3/4) - prehnutie dopredu; a hrudnú (vrchol v Th6/7) a krížovú kyfózu (prehnutie dozadu). Zakrivenia sa vyvíjajú postupne, typické esovité prehnutie vzniká až v odbdobí, kedy sa dieťa naučí chodiť. Chrbtica je za normálnych okolností mierne zakrivená i vo frontálnej rovine - tzv. fyziologická skolióza.
Delí sa na 5 častí, podľa ktorých sú pomenované aj stavce.
Chrbtica je zložená zo:
7 krčných stavcov (lat. vertebrae cervicales)
12 hrudníkových stavcov (lat. vertebrae thoracicae)
5 driekových stavcov (lat. vertebrae lumbales)
5 krížových stavcov (lat. vertebrae sacrales) zrastených do krížovej kosti (lat. os sacrum)
4 až 5 kostrčových stavcov (lat. vertebrae coccygeae) zrastených do kostrče (lat. os coccygeum)
Stavce sú v medicíne označované veľkým písmenom alebo skupinou písmen podľa latinského názvu časti, v ktorej sa nachádzajú a číslom. Napríklad: C3, Th5, L4, S1 a Cocc.
Fyziológia :
Chrbtica je dôležitá pre stavbu a pohyb hlavy a trupu. Tvorí kĺby s rebrami, to znamená nesie hrudný kôš, a má preto význam pri dýchacích pohyboch. Nesie hmotnosť hlavy a ďalších častí tela a prenáša ju cez panvu na dolné končatiny. U človeka je kvôli vzprimenému držaniu tela vystavená veľkým tlakom, hlavne v driekovej oblasti.
Pohyblivosť chrbtice:
Pohyblivosť chrbtice:
Základné pohyby, ktoré umožňujú medzistavcové spojenia sú:
Predklon (lek. anteflexia) a záklon (lek. retroflexia), obidva maximálne o 90°.
Úklon (lek. lateroflexia) do strán je možný v krčnej chrbtici o 30°, v driekovej chrbtici o 35°.
Otáčanie (lek. rotácia alebo torzia) je najlepšia v krčnej chrbtici, okolo 65°, v hrudnej chrbtici je okolo 30° a v driekovej je takmer nemožná, maximálne je to 10°. Celková rotácia hlavy oproti panve sa pohybuje medzi 90 až 120°.
Chrbtica má tzv. funkciu pufra čo znamená, že funguje ako tlmič nárazov; napomáha tomu i jej zakrivenie a pružné medzistavcové platničky. Jej stabilitu okrem spojení chrbtice v hlavnej miere zabezpečujú svalový korzet, tj. množstvo svalov a väzov, ktoré ju spevňujú, udržujú jej formu a umožňujú príslušné synchrónne pohyby.
Choroby chrbtice :
Predklon (lek. anteflexia) a záklon (lek. retroflexia), obidva maximálne o 90°.
Úklon (lek. lateroflexia) do strán je možný v krčnej chrbtici o 30°, v driekovej chrbtici o 35°.
Otáčanie (lek. rotácia alebo torzia) je najlepšia v krčnej chrbtici, okolo 65°, v hrudnej chrbtici je okolo 30° a v driekovej je takmer nemožná, maximálne je to 10°. Celková rotácia hlavy oproti panve sa pohybuje medzi 90 až 120°.
Chrbtica má tzv. funkciu pufra čo znamená, že funguje ako tlmič nárazov; napomáha tomu i jej zakrivenie a pružné medzistavcové platničky. Jej stabilitu okrem spojení chrbtice v hlavnej miere zabezpečujú svalový korzet, tj. množstvo svalov a väzov, ktoré ju spevňujú, udržujú jej formu a umožňujú príslušné synchrónne pohyby.
Choroby chrbtice :
Choroby a lekárske výkony súvisiace s chrbticou sa začínajú na spondyl- alebo vertebr-.
dorzalgia a lumbalgia - bolesť chrbta,
skolióza - prehnutie chrbtice do strany,
osteochondróza chrbtice - degeneratívne zmeny medzistavcovej platničky.
Našiel som výborný anatomický atlas na: http://www.univie.ac.at/anatomie2/plastination.html
dorzalgia a lumbalgia - bolesť chrbta,
skolióza - prehnutie chrbtice do strany,
osteochondróza chrbtice - degeneratívne zmeny medzistavcovej platničky.
Našiel som výborný anatomický atlas na: http://www.univie.ac.at/anatomie2/plastination.html
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
