Svalový test je pomocná vyšetrovacia metóda, ktorá: A) informuje o sile jednotlivých svalov alebo svalových skupín tvoriacich funkčnú jednotku B) pomáha pri určovaní rozsahu a lokalizácii lézie motorických periférnych nervov a stanovenie postupu regenerácie C) pomáha pri analýze jednotlivých pohybových stereotypov D) je podkladom analytických, liečebne telovýchovných postupov pri reedukácii svalov oslabených organicky či funkčne a pomáha pri pracovnej výkonnosti testovanej časti tela
Rozoznávame tieto základné stupne:
St.5 N (normal) – sval je schopný prekonať pri plnom rozsahu pohybu značný vonkajší odpor. Zodpovedá 100% normálu.
St.4 G (good) – dobrý. Zodpovedá približne 75% sily normálneho svalu. Testovaný sval vykoná pohyb ľahko v celom rozsahu a dokáže prekonať stredne veľký vonkajší odpor.
St.3. F (fair) - slabý. Vyjadruje asi 50% sily normálneho svalu. Túto hodnotu má sval vtedy, ak dokáže vykonať pohyb v celom rozsahu s prekonaním zemskej tiaže, proti váhe testovanej časti tela.
St.2 P (poor) – veľmi slabý. Určuje asi 25% svalovej sily normálneho svalu. Pri tomto testovaní musí byť poloha pacienta taká, aby sa maximálne vylúčila zemská tiaž.
St.1 T (trace) – stopa, zášklb. Vyžaduje 10% svalovej sily. Sval sa síce pri pokuse o pohyb zmrští, ale nestačí sila na vykonanie pohybu.
St.0 nula – pri pokuse o pohyb sval nejaví najmenšie známky sťahu.
Liečba svetlom je metóda fyzikálnej terapie pri ktorej pôsobí na organizmus elektromagnetické žiarenie v rozsahu viditeľnej a neviditeľnej časti spektra( ultrafialové a infračervené svetlo).
Využíva sa pri udržiavaní svetlo a podpore zdravia ( prevencia ochorení), liečbe ochorení a patologických stavov a pri obnovovaní stratených funkcií a schopností.
Pri fototerapeutických procedúrach sa využíva : a) nepolarizované svetlo – svetlo sa šíri priamočiaro na všetky strany v elektromagnetických vlnách a zároveň každý lúč kmitá všetkými smermi okolo svojej osi b) polarizované svetlo – lúč kmitá len v jednej rovine a môže byť polarizovaný odrazom na zrkadliacej ploche alebo polarizátormi, látkami, ktoré prepúšťajú z dopadajúcich lúčov iba časť.
Podľa vlnovej dĺžky sa môžu pri procedúrach s nepolarizovaným svetlom uplatňovať 3 druhy žiarenia: - ultrafialové žiarenie , - viditeľné svetlo (nepolarizované), - infračervené žiarenie
Podľa rozsahu aplikácie rozlišujeme: celkové procedúry, lokálne procedúry , políčkovú metódu
Svetlo - je elektromagnetické vlnenie- žiarenie s vlnovou dĺžkou v rozmedzí 400- 800nm. Pod žiarením rozumieme usporiadaný pohyb častíc svetla, tzv. fotónov (energetické kvantum svetelného žiarenia). Polohu žiarenia v celkovom spektre elektromagnetického žiarenia charakterizuje vlnová dĺžka. Energia fotónov sa zvyšuje so znižovaním vlnovej dĺžky.
Svetelné žiarenia sa delí podľa vlnovej dĺžky na: ultrafialové žiarenie – do 400nm viditeĺné svetlo – 400 – 760nm infračervené žiarenie – nad 760 nm
Intenzita žiarenia je určená množstvom energie dopadajúcej kolmo v smere lúčov na jednotku plochy, jej jednotkou je W/cm². Intenzita žiarenia sa znižuje v závislosti od vzdialenosti zdroja (neplatí to pri laserovom lúči ).
Účinky masáže na organizmus môžu byť: a) priame - vyvolávajú fyzikálne a biochemické zmeny v tkanivách b) nepriame - sú sprostredkované nervovým a endokrinným systémom
Priame účinky sa prejavujú: - zvýšením prekrvenia - zlepšením vstrebávania edémov, výpotkov, krvných výronov , - zrýchleným odstraňovaním látok vyvolávajúcich únavu, - zlepšením výživy, - zlepšením toku miazgy ( lymfy), - zlepšením svalovej činnosti, - zvýšením alebo znížením svalového tonusu, - rozrušením zrastov v tkanivách , - urýchleným odstraňovaním povrchových zrohovatených vrstiev na koži , - zvýšením sekrécie potných žliaz a normalizáciou napätia kože,
Výsledkom týchto zmien je zlepšenie činnosti tkanív a zníženie bolestivosti. Dráždením svalových nervových zakončení - proprioreceptorov sa zlepšuje výživa svalov čo je jeden z najdôležitejších účinkov klasickej masáže.
Nepriame účinky sa prejavujú týmito zmenami: - zlepšením prietoku krvi na periférii na základe miestneho účinku, - urýchlením toku žilovej krvi a teda priaznivým účinkom na činnosť srdca - zvýšeným prekrvením telových orgánov - zlepšením výmeny CO2 O2 v pľúcach, pri vnútornom dýchaní a v termoregulačných procesoch
Celkové účinky- dráždenie nervových zakončení a vznik biologicky aktívnych látok ( amínov) má aj celkové účinky - prejavujú sa zmenou vegetatívnej rovnováhy, zrýchlením látkovej premeny a činnosti žliaz s vnútornou sekréciou - masáž má celkový upokojujúci a povzbudzujúci účinok na telesnú výkonnosť a ovplyvňuje stav CNS, ktorý spätne pôsobí na periférne orgány a ich funkciu
Klasická masáž- je sústava masážnych hmatov, ktoré vykonáva masér na tele pacienta ( koži, podkožných fasciách, svaloch) - dosiahnutie preventívneho a liečebného účinku si vyžaduje aplikáciu niekoľkých masáži po sebe v jednej kúre - podľa spôsobu aplikácie mechanických podnetov rozlišujeme : a) manuálna masáž b) prístrojová masáž b) kombinovaná masáž
Podľa liečebných účinkov rozdeľujeme manuálnu masáž na: a) klasická masáž b) reflexná masáž c) manuálna lymfodrenáž
Podľa rozsahu aplikácie rozlišujeme: a) lokálna masáž b) celková masáž
Celková masáž môže byť podľa spôsobu vykonávania dvojaká: 1. vzostupná - vykonáva sa v poradí DK - zadná plocha, chrbát, DK - predná plocha, brucho, hrudník, HK, šija, plecia, hlava , tvár 2. zostupná - hlava, HK, hrudník, brucho, DK - predná plocha, šija, plecia, chrbát, DK - zadná plocha ( indikovaná u ľudí s vysokým krvným tlakom).
Podľa požadovaného účinku môže byť masáž: a) upokojujúca b) povzbudzujúca
Masáž – gr. massó, massein – stláčať, hnietiť - je metóda fyzikálnej terapie , pri ktorej pôsobia na organizmus mechanické podnety - využíva sa pri udržiavaní a podpore zdravia , liečbe ochorení a patologických stavov a pri obnovovaní stratených schopností a funkcií zaraďujeme ju do mechanoterapie
Masáž je činnosť, pri ktorej pôsobíme na povrch tela - jej cieľom je priaznivo ovplyvniť zmeny vyvolané chorobou alebo námahou, posilniť zdravie, zvýšiť celkovú odolnosť organizmu - dotyk a masáže patria medzi najstaršie liečebné metódy , pretože sa dajú jednoducho a bezprostredne aplikovať - používajú sa aj pri príprave na telesný či športový výkon alebo ako prostriedok na odstránenie únavy
Fyzioterapiu pri zlomeninách v oblasti proximálneho femoru (stehennej kosti) musíme rozdeliť podľa spôsobu ošetrenia. V prvej fáze sa venujeme intenzívnej dychovej gymnastike, cievnej gymnastike, kondičnými cvičeniami posilňujeme zdravé časti tela, izometrickými kontrakciami precvičujeme štvorhlavý sval stehna a gluteálne svaly. Pri kauzálnej konzervatívnej liečbe nakladáme pacientovi podľa jeho celkového stavu na niekoľko dni manžetovú alebo náplasťovú extenziu s 2 kilogramovou záťažou, počas extenčneho ťahu sa venujeme dychovej a cievnej gymnastike, posilňujeme zdravé časti tela, izometricky precvičujeme svaly postihnutej končatiny. Následne začíname s postupnou vertikalizáciou pacienta a reedukáciou chôdze, pričom učíme pacienta chodiť s oporou barlí bez záťaže postihnutej končatiny. V prípade operačného riešenia, závisí rehabilitácia od typu a charakteru zlomeniny , od typu vykonanej operácie a stability vykonanej osteosyntézy. Po implantácii CKP môže pacient prakticky okamžite tuto endoprotézu zaťažovať, čo je veľmi výhodné pri veľmi starých a malo spolupracujúcich pacientoch. Po implantácii totálnej náhrady bedrového kĺbu je nutná chôdza s iba 1/3 zaťažovaním operovanej končatiny po dobu 6 týždňov a vyžaduje spoluprácu pacienta . Podobne aj ostatne spôsoby osteosyntézy vyžadujú spoluprácu a odľahčovanie operovanejkončatiny, pri skorej plnej záťaži je vysoké riziko zlyhania osteosyntézy, preto je dôležité zaťažovať postihnutú končatinu postupne.
Prinášam Vám jednoduchú ale účinnú cvičebnú jednotku v bazéne ,vypracovanú diplomovaným fyzioterapeutom Marekom Maronom .
Stoj rozkročný, zadok stiahnuť, brucho vtiahnuť:
Ø ruky vbok, predklon, úklon a rotácie hlavy Ø HK pripažiť, ramená zdvihnúť nahor – nádych, spustiť dolu – výdych Ø HK pripažiť, striedavo pravé rameno zdvihnúť, ľavé spustiť a naopak Ø HK pripažiť, ramená ťahať dozadu, lopatky k sebe – nádych, uvoľniť výdych Ø HK pripažiť, krúženie plecami vpred a vzad Ø HK pripažiť, predpažením vzpažiť – nádych, pripažiť – výdych Ø HK upažiť, prejsť po hladine do predpaženia, spojiť ruky a späť upažiť Ø HK pripažiť, upažením vzpažiť – nádych, pripažiť – výdych Ø čelné kruhy HK. Ø HK pokrčiť v lakťoch, ruky na ramená, vzpažiť, opäť položiť na ramená a vystrieť Ø vzpažiť ľavú HK a zapažiť pravú HK, kmit pažami, vystrieť končatiny a Ø cvik opakovať Ø ruky vbok, úklony trupu vľavo a vpravo Ø ruky vbok, krúženie trupom Ø ruky v tyl, vytáčanie trupu vľavo a vpravo Ø ruky vbok, krúženie panvou Ø DK mierne pokrčené, ruky vbok, podsadiť panvu – nádych, späť výdych Ø HK predpažiť, pohyb predlaktím do pronácie a supinácie Ø ruky zopnúť pred hrudníkom, zatlačiť dlane oproti sebe – nádych , uvoľniť -výdych Ø HK predpažiť, krúženie v ZK, pohyb do dorzálnej a palmárnej flexie Ø HK predpažiť, pokrčiť prsty a vystrieť, robiť prstami frčky, abdukciu a adukciu prstov a štipku
Stoj spojný bokom k zábradliu, opora jednou HK:
Ø prednožiť striedavo pravú a ľavú DK Ø zanožiť striedavo pravú a ľavú DK Ø prednožiť, zanožiť a prinožiť pravú DK, opakovať ľavou DK Ø krúžiť pravou DK, potom ľavou Ø unožiť pravú DK a späť, opakovať ľavou Ø pokrčiť pravú DK v KK a vystrieť, opakovať ľavou DK Ø pravú DK pokrčiť prednožmo, unožiť pokrčmo, prednožiť pokrčmo a vystrieť, potom ľavou Ø postaviť sa na špičky a späť Ø postaviť sa na päty a späť Ø striedavo päta, špička Ø špičky vytočiť k sebe a späť, päty vytočiť k sebe a späť Ø pokrčiť prsty na nohách a vystrieť
Reumatoidná artritída (postupujúci zápal kĺbov) je zdĺhavé , chronické ochorenie zápalového charakteru. Postihuje predovšetkým kĺby a podľa toho sa označuje názvom artritída (arthritis, artritída- zápal kĺbov). Chorobný proces však nepostihuje iba kĺby, ale aj ďalšie zložky pohybovej sústavy (svaly a šľachy) a vnútorné orgány. Ide teda o celkové ochorenie. Pri ťažšom priebehu skracuje život a vo väčšine prípadov ho značne znepríjemňuje. Pravú príčinu R.A. zatiaľ nepoznáme. Zaujímavé je, že postihuje tri až štyri razy častejšie ženy ako mužov. Začína sa zvyčajne v strednom veku, no môže sa vyskytnúť aj u detí (dokonca už po 1. roku) alebo u starších ľudí. Jej výskyt zaznamenávame u všetkých rás a národov, žijúcich v rozličných klimatických podmienkach. U nás postihuje 0,5-1% obyvateľov. Zápalový proces sa začína na vrstve vystielajúcej kĺbové plochy a puzdro z vnútornej strany (teda na synoviálnej blane) a je veľmi úporný. Preniká do hĺbky na chrupku i priľahlú kosť a postupne ich rozrušuje. Kĺby opúchajú a ich pohyblivosť sa obmedzuje. Svaly ochabujú, chorý sa cíti celkove slabý, máva zvýšenú teplotu a stráca hmotnosť. Priebeh choroby je kolísavý. To znamená, že obdobia zhoršenia sa striedajú s obdobiami pokoja, keď sa postihnutý cíti lepšie. Žiaľ, zlepšenie je iba prechodné.
Príznaky a priebeh ochorenia
Začiatok ochorenia býva taký nenápadný, že sa nedá presnejšie časovo vymedziť. Prvým príznakom bývajú zvyčajne mierne, postupne sa zosilňujúce bolesti v kĺboch. Vo väčšine prípadov sú ako prvé postihnuté drobné kĺby na rukách a nohách. Chorý nemôže zovrieť ruky v päsť a pri umývaní v studenej vode pociťuje nepríjemnú bolesť. Ťažšie vstáva z postele a bolestivé sú aj prvé kroky. Pre reumatoidnú artritídu je charakteristický vretenovitý opuch na prstoch rúk. Neskôr sa chorobný proces šíri na ďalšie kĺby, lakte, ramená, kolená a členky. Poradie kĺbov zasiahnutých zápalom však môže byť rozdielne, napr. ako prvé môžu byť postihnuté kolená. Opuchy sú zvyčajne symetrické na obidvoch končatinách a nepríjemne bolia. Jedným z typických príznakov reumatoidnej artritídy je aj pocit stuhnutosti či nepružnosti v postihnutých kĺboch v ranných hodinách po prebudení. Čím viac sa chorobný proces prehlbuje a je aktívnejší, tým výraznejšia je ranná stuhnutosť a o to dlhšie trvá. V ťažších prípadoch je to aj niekoľko hodín, pričom rozhýbanie je veľmi bolestivé. Reumatoidná artitída sa prejavuje zároveň celkovými príznakmi, najmä horúčkami, nápadnou slabosťou a chudnutím. Chorobný proces potvrdzujú aj výsledky laboratórnych vyšetrení (zvýšená sedimentácia, málokrvnosť a pozitívne hodnoty viacerých laboratórnych testov). O diagnóze možno jednoznačne rozhodnúť na základe prítomnosti tzv. reumatoidného faktora v krvi a charakteristického röntgenového nálezu na postihnutých kĺboch.
Schoberova skúška - hodnotí sa rozvíjanie driekovej chrbtice, označíme 10cm smerom nahor od spojnice spina iliaka posterior superior, pacient urobí predklon. Pri normálnej pohyblivosti v drieku sa vzdialenosť predĺži o 4-6 cm.
Stiborova skúška - hodnotí sa rozvíjanie hrudníkovej a driekovej chrbtice, od spojnice spina iliaca posterior superior sa zmeria vzdialenosť po C7. Vzdialenosť sa pri predklone zväčší o 7-10 cm.
Ottova inklinačná a reklinačná skúška – hodnotí sa rozvíjanie hrudníkovej chrbtice pri predklone a záklone, na tŕňový výbežok Th1 urobíme značku od ktorej smerom nadol odmeriame 30 cm, aj tento bod označíme. Pri predklone sa vzdialenosť zväčší o 3-4 cm, pri záklone sa vzdialenosť zmenší o 2-3 cm.
Thomayerova skúška – meria sa vzdialenosť koncov prstov od podložky pri predklone s plne extendovanými kolenami.
Skúška lateroflexie – vyšetruje sa v stoji spojnom, HK pripažené, pravítko spustíme vo vertikálnom smere nadol od konca prostredného prsta ruky. Pacient urobí úklon a ruka voľne kĺže po pravítku. Normálne sa pohybujú hodnoty medzi 20-25 cm.
Forestiér - meria sa predsunuté držanie hlavy a väčšia kyfóza hrudníkovej chrbtice. Pri meraní sa hrudníková chrbtica (sedacia časť a päty) dotýka steny a hlava je v základnej polohe.
Čepojova dištancia – hodnotí sa rozvíjanie krčnej chrbtice, od C7 sa nameria 8 cm smerom nahor a táto vzdialenosť sa pri predklone predĺži o 3 cm.
Chrbtica človeka : Je tvorená z 33 až 34 stavcov (lat. vertebrae), medzistavcových platničiek (lat. disci intervertebrales) a väzov. Stavce sú krátke kosti, z ktorých každý má v sebe otvor. Otvory v jednotlivých stavcoch (lat. foramina magna) vytvárajú spolu chrbticový kanál, v ktorom je uložená miecha, z nej vystupujú pomedzi stavce miešne nervy.
Embryonálny vývoj chrbtice : Chrbtica sa vyvíja zo somitov, ktoré sa postupne diferencujú na jej jednotlivé časti - stavce a medzistavcové platničky. Počas vývoja sa somity vytvárajúce stavce polohovo posúvajú oproti myotómom - základom budúceho svalstva. Tento proces sa označuje ako resegmentácia stavcov. Výsledkom je stav, kedy svaly prebiehajú od jedného stavca k druhému a môžu tak nimi pohybovať.
Stavba : Chrbtica siaha od spodiny lebky až po panvu. Tvorí priemerne 1/3 celkovej výšky dospelého človeka, pričom asi cca 20% z jej výšky tvoria medzistavcové platničky. Je dvakrát esovito prehnutá. Vytvára krčnú (vrchol vo výške C4/5) a driekovú lordózu (vrchol L3/4) - prehnutie dopredu; a hrudnú (vrchol v Th6/7) a krížovú kyfózu (prehnutie dozadu). Zakrivenia sa vyvíjajú postupne, typické esovité prehnutie vzniká až v odbdobí, kedy sa dieťa naučí chodiť. Chrbtica je za normálnych okolností mierne zakrivená i vo frontálnej rovine - tzv. fyziologická skolióza.
Delí sa na 5 častí, podľa ktorých sú pomenované aj stavce. Chrbtica je zložená zo:
7 krčných stavcov (lat. vertebrae cervicales) 12 hrudníkových stavcov (lat. vertebrae thoracicae) 5 driekových stavcov (lat. vertebrae lumbales) 5 krížových stavcov (lat. vertebrae sacrales) zrastených do krížovej kosti (lat. os sacrum) 4 až 5 kostrčových stavcov (lat. vertebrae coccygeae) zrastených do kostrče (lat. os coccygeum) Stavce sú v medicíne označované veľkým písmenom alebo skupinou písmen podľa latinského názvu časti, v ktorej sa nachádzajú a číslom. Napríklad: C3, Th5, L4, S1 a Cocc.
Fyziológia :
Chrbtica je dôležitá pre stavbu a pohyb hlavy a trupu. Tvorí kĺby s rebrami, to znamená nesie hrudný kôš, a má preto význam pri dýchacích pohyboch. Nesie hmotnosť hlavy a ďalších častí tela a prenáša ju cez panvu na dolné končatiny. U človeka je kvôli vzprimenému držaniu tela vystavená veľkým tlakom, hlavne v driekovej oblasti.
Pohyblivosť chrbtice:
Základné pohyby, ktoré umožňujú medzistavcové spojenia sú:
Predklon (lek. anteflexia) a záklon (lek. retroflexia), obidva maximálne o 90°. Úklon (lek. lateroflexia) do strán je možný v krčnej chrbtici o 30°, v driekovej chrbtici o 35°. Otáčanie (lek. rotácia alebo torzia) je najlepšia v krčnej chrbtici, okolo 65°, v hrudnej chrbtici je okolo 30° a v driekovej je takmer nemožná, maximálne je to 10°. Celková rotácia hlavy oproti panve sa pohybuje medzi 90 až 120°. Chrbtica má tzv. funkciu pufra čo znamená, že funguje ako tlmič nárazov; napomáha tomu i jej zakrivenie a pružné medzistavcové platničky. Jej stabilitu okrem spojení chrbtice v hlavnej miere zabezpečujú svalový korzet, tj. množstvo svalov a väzov, ktoré ju spevňujú, udržujú jej formu a umožňujú príslušné synchrónne pohyby.
Choroby chrbtice :
Choroby a lekárske výkony súvisiace s chrbticou sa začínajú na spondyl- alebo vertebr-.
dorzalgia a lumbalgia - bolesť chrbta, skolióza - prehnutie chrbtice do strany, osteochondróza chrbtice - degeneratívne zmeny medzistavcovej platničky.
Tak Vám ponúkam video výbornej cvičebnej jednotky na každý deň ktoré som stiahol na you tube( trocha rýchle, ale lepšie ako nič ). !!! Pozor sústredte sa na dýchanie . A prečítajte si pár informácii pred tým ako začnete cvičiť.
Päť Tibeťanov je 5 energetických jogových cvičení, ktoré stimulujú základné energetické centrá v tele. Nárast vnútornej energie spôsobuje uzdravenie z chorôb, nárast celkovej vitality organizmu, omladnutie, zastavenie starnutia.
V tele sú energetické centrá (čakry) ktoré sa podobajú na rotujúci vír energie. Ak je v týchto centrách dosť energie a centrá navzájom harmonicky spolupracujú, človek je zdravý. Ak je v niektorom energetickom centre málo energie (energetický vír rotuje pomaly), časť tela ochorie (staroba). Ak je v niektorom centre energie priveľa (energetický vír rotuje príliš rýchlo), telo sa dostane do nevyváženého stavu a tiež ochorie (nervozita, úzkosť).
Každá čakra má priamy vplyv na niektorú žľazu s vnútorným vylučovaním a hormóny riadia proces starnutia.
Za 5 až 9 týždňov sa dá vypracovať až na konečný počet 21 opakovaní z každého cviku. Ak budeš každý deň cvičiť týchto 21 opakovaní, tvoje telo bude mať trvalo energiu 25 ročného človeka. Sú registrované prípady ľudí, ktorým sa vo vysokom veku zlepšil zrak, tak že odložili okuliare, stmavli im prešedivelé vlasy, stratili sa im starecké škvrny na koži, vyliečili sa z ekzémov a mnohých ďalších chorôb.
Už po prvom týždni cvičenia pocítiš prílev vnútornej životnej energie, nebudeš cez deň unavený, nebudeš potrebovať kávu a budeš výkonný až do neskorej noci.
Cvičenia vyvinuli pravdepodobne budhistickí mnísi z tibetského kláštora Šangri-La a korene majú v joge.
Pravidlá pri cvičeniach : Dobre sa rozcvič, so zameraním na chrbticu! Cvičenia sú namáhavé na chrbticu a chrbtové svaly. Dýchaj plynulo, pomaly a čo najhlbšie. Prvý týždeň cvič len 3 opakovania z každého cviku, druhý týždeň 5 opakovaní, potom 7, 9, 11, ..., 21. 21 opakovaní stačí. Cvič každý deň, ak chceš pocítiť účinok cvičení naplno. Raz do týždňa môžeš cvičenie vynechať, ale viac nie. Medzi jednotlivými sériami cvikov môžeš robiť krátke prestávky na pár hlbokých nádychov. Pri NÁDYCHU si predstav, že ťa napĺňa pocit blaženej spokojnosti. Pri VÝDYCHU si predstav, že sa stráca všetko napätie zo svalov, cítiš sa uvoľnený. Na cvičenie používaj podložku (molitan, deka, koberec). Zapoj do regenerácie svojho tela aj mozog. Predstavuj si že si mladý, silný a krásny a mozog ti to splní. Rozcvička Cvičenia sú namáhavé na chrbticu - najmä na kríže a krčnú časť, a na zápästné kĺby. Pred cvičením je potrebné aby sa všetky kĺby, šľachy a svaly zahriali. Krúž zápästiami oboch rúk na všetky strany. Mávaj rukami ako keby si plával aby sa zahrial ramenný kĺb. Otáčaj hlavu doprava - doľava, hore - dolu. Skloň hlavu k ľavému a potom k pravému plecu. Vystri ruky nad hlavu a ukláňaj sa doprava - doľava. Vystri ruky nad hlavu a ukláňaj sa dopredu a dozadu. Skús sa dotknúť čelom kolien. Urob pár drepov s výponom na špičkách.
1. Tibeťan
Východisková poloha : Postav sa a rozpaž ruky rovnobežne s podlahou. Otáčaj sa v smere hodinových ručičiek. 1 cvik = 1 otáčka. Ak chceš zmenšiť pocit závratu, nájdi si bod pred sebou. Pri otáčaní sa snaž udržať na ňom pohľad čo najdlhšie (keď sa bod pri otočení stratí z dohľadu, rýchlo otoč hlavu aby si znovu mohol sledovať daný bod). UVOĽNENIE (po ukončení série) : Ostaň stáť s rozkročenými nohami, vystri ruky pred seba, spoj dlane v úrovni hrudnej kosti a pozeraj na palce. Pomôže ti to získať rovnováhu. 2. Tibeťan Východisková poloha : Ľahni si na podložku, na chrbát. Vystri ruky pozdĺž tela, dlane smerom k zemi, prsty vedľa seba. Pri NÁDYCHU zdvihni hlavu a tlač bradu na hrudník. Súčasne zdvihni nohy do zvislej polohy. Chrbát ostáva celý na podložke (najmä dolná časť). Ak sa dá natiahni nohy smerom k hlave. Kolená by mali byť vystreté. Ak trpíš nadmerným prehnutím bedrovej chrbtice (hyperlordóza), zohni kolená, a až z tejto polohy dvíhaj nohy. Pri spúšťaní nôh tiež najprv zohni kolená a potom spusti nohy na zem a na zemi vystri nohy. Pri VÝDYCHU pomaly polož hlavu na zem a súčasne spúšťaj nohy na zem. 3. Tibeťan
Východisková poloha : Kľakni si so vzpriameným telom. Opieraj sa o prsty na nohách. Rukami sa chyť za stehná (alebo si ruky opri o hrebeň bedrovej kosti vzadu). Skloň hlavu dopredu, bradu pritlač na hrudník. Pri NÁDYCHU opatrne zakloň hlavu aj chrbticu dozadu (ohýbaj len hrudné stavce nie bedrá). Opieraj sa o rukami o stehná. Zakloň sa len tak ďaleko ako ťa chrbtica pustí, nerob to násilne, lebo si ublížiš. Pri zakláňaní udržuj napäté svaly v oblasti chrbtice, najmä na krku, aby nedošlo k poškodeniu chrbtice. Pri VÝDYCHU sa vráť do východiskovej polohy (vzpriamená poloha).
4. Tibeťan
Východisková poloha : Sadni si s nohami vystretými dopredu, chodidlá asi 30 cm od seba, telo vzpriamené (vzpriamená napnutá chrbtica), ruky polož dlaňami na zem vedľa zadku. Skloň hlavu dopredu, bradu pritlač na hrudník. Pri NÁDYCHU pomaly zakloň hlavu a zároveň dvíhaj telo na vystretých ramenách. Trup a stehná budú rovnobežné so zemou, ruky a lýtka sú kolmo na zem (vyzeráš ako stôl). Na chvíľu napni všetky svaly v tele, ale nezadržiavaj dych. Pri VÝDYCHU sa vráť do východiskovej polohy. Narovnaj chrbticu.
5. Tibeťan Východisková poloha : Ľahni si na zem tvárou smerom k zemi, opri sa o vystreté ruky, prsty na nohách sú zohnuté. Ruky aj nohy sú od seba vzdialené asi 60 cm (na šírku ramien), ruky aj nohy sú vystreté. Chrbtica je prehnutá nadol. Napni sedacie svaly aby sa chránila bedrová časť chrbtice. Cvik vykonávaj naboso na protišmykovej podložke (na kachličkách, parketách, nie na koberci), aby sa energia nespotrebovala na udržiavanie rovnováhy. Opatrne zakloň hlavu čo najviac dozadu. Pri NÁDYCHU zdvihni telo v bokoch aby vytvorilo obrátené písmeno "V". Súčasne skloň hlavu dopredu, bradu pritlač na hrudník. Pri VÝDYCHU nechaj klesnúť telo do východiskovej polohy. Klesaj čo najhlbšie, takmer až po zem (len ak si pokročilý cvičenec).
6. Tibeťan 6 Tibeťan sa nemusí cvičiť pravidelne preto nepatrí do normálnej zostavy. Tento cvik presúva sexuálnu energiu z dolných čakier spojených s pohlavnými orgánmi do horných čakier, ktoré túto energiu rozdelia do celého tela. Tento cvik nie je vhodné cvičiť pokiaľ sa chystáš byť sexuálne aktívny. Naopak pokiaľ pociťuješ prebytok sexuálnej energie, tento cvik ťa zbaví napätia a pomôže ti získať rovnováhu. Počet opakovaní je individuálny, obvykle stačia 3 opakovania. Východisková poloha : Postav sa vzpriamene. Zhlboka vydýchni a vypusti z pľúc všetok vzduch, pritom sa opri rukami o kolená. Vydýchni aj zvyšok vzduchu z pľúc. Zo zadržaným dychom, s prázdnymi pľúcami sa narovnaj späť do vzpriamenej polohy. Daj si ruky vbok a tlač ich dolu, tým sa ti vysunú plecia hore. Brucho čo najviac vtiahni a vypni hrudník. Zotrvaj v tejto polohe tak dlho ako len môžeš. Keď si nútený sa nadýchnuť, nadýchni sa nosom, vydýchni ústami. Pri výdychu uvoľni ruky a nechaj ich voľne visieť vedľa tela. Viac krát sa zhlboka nadýchni a vydýchni.
UVOĽNENIE Po ukončení všetkých cvikov si ľahni a uvoľni si všetky svaly, aby ti v nich neostalo napätie.
Cvičenia na chrbticu. Kaltenbornová metodika: Ide o zostavu cvikov, využívaných najmä pri poruchách chrbtice, na uvolnenie stuhlosti, alebo pri funkčných blokádach chrbtice. Švihové necielené pohyby sú nevhodné, pretože
ich nemožno cieliť segmentovo, a môžu vyvolať nežiaducu reflexnú kontrakciu. Preto všetky cvičenia robíme pomaly, s uvedomením a s dôrazom na dýchanie. Zostavu tvoria tri cviky vykonávané v štyroch polohách. Tieto zabezpečujú cielený pohyb v danom úseku chrbtice. 1.poloha: spor kľačmo, horné končatiny sa opierajú o 30-40 cm podložku. Precvičujeme dolnú driekovú chrbticu, segment L3-L5. Pohyb 1. flexia a extenzia so súčastným nádychom a výdychom. 2. rotácia- hlava trup a HK sa vytáčajú striedavo v pravo a v ľavo, s nádychom je rotácia , s výdychom návrat do predchádzajúcej polohy. 3. lateroflexia- pri nádychu vytočíme predkolenie striedavo v pravo a v ľavo so súčastným pohľadom očí cez rameno na päty, s výdychom späť do polohy. 2. poloha: pre strednú a hornú driekovú chrbticu L1-L3 a prechod Th2 spor kľačmo, HK kolmo na podložku a stehná s predkolením a trupom zvierajú pravý uhol. Pohyby sú totožné s cvikmi v 1. polohe 3. poloha: Precvičíme dolnú hrudnú chrbticu Th8- Th12. Opis polohy: podpor klačmo na predlaktí predkolenie zo stehnom v 90º uhle. Predlaktie s ramenom v 90º uhle. HK na podložke. Robíme pohyby ako v prvej polohe. 4. Poloha: Stredná a horná hrudná chrbtica a prechod C-Th Th1-8, podpor v zníženom kľaku poloha plazmo hlava opretá čelom na prekríženom predlaktí. Cviky tie isté ako vo všetkých polohách.
Jedným z hlavných pohybových mechanizmov na chrbtici je okrem flexii, extenzii, lateroflexii je aj TORZIA- krútivý pohyb ktorý sa vyskytuje fyziologicky aj počas chôdze. Torzný pohyb znamená že sa oba konce chrbtice vytáčajú v protichodnom smere. Torzný mechanizmus preťahuje mäkké tkanivá a udržuje ich tak v potrebnej dĺžke a pružnosti. Poruchy chrbtice môžu vznikať dôsledkom: Miestnym preťažením, nedostatočným pohybom, zlou koordináciou pohybov. Mechanické predpoklady cvičenia: - pomalý rytmus pohybov, doba jednej fázy trvá 5-7sekund, - pohyb je v oboch smeroch synchronizovaný - podložka musí byť pevná - v hodným úvodom je AUTOTRAKCIA, tak že driekovú a krčnú chrbticu pritlačíme k podložke, tak dochádza k predĺženiu chrbtice Séria cvikov na chrbte: Základná poloha: Upažiť pokrčmo,( V lakťových kĺboch 90º uhol ) nohy na jednu stopu od seba. Modifikácie: 1.dolné končatiny ( DK ) spolu, 2. pravá DK prekrížená cez ľavú DK- a opačne, 3. päta pravej DK opretá medzi palcom a druhým prstom ľavej DK a opačne, 4. pravé chodidlo dáme na ľavé koleno a vystriedame, 5. obe DK pokrčené v kolenných kĺboch, DK vytáčame na jednu stranu a súčasne hlavu na opačnú stranu, 6. pokrčené obe DK roznožené od seba na dĺžku predkolenia, 7. pokrčené DK v bedrových kĺboch a kolenných kĺboch Séria cvikov na bruchu: Východzia poloha: ľah na bruchu, ruky zložíme pod bradu tak, že ukazovák a prostredník pravej ruky obime zápästie ľavej ruky, DK na jednu stopu od seba. Cvičenie prevádzame tak, že robíme rotáciu chrbtice- kam smeruje brada, tam smerujú aj päty. Modifikácie sú tie isté, ako pi cvikoch na chrbte. Séria cvikov v sede: Základná poloha: sed, nohy vystreté, vzdialené od seba na jednu stopu, opierame sa dlaňami vzadu o podložku, prsty smerujú dozadu. Lopatky sú pri sebe, sú pevným bodom a nesmú sa pohybovať.
Zopár jednoduchých cvikov na brucho, zadok, stehná
Oprite sa o zem lakťami a špičkami nôh, telo v jednej priamke. Dvíhajte nanor vystretú dolnú končatinu 15- krát a vymeňte strany. Udržujte napnuté svaly brucha, zadku a stehien. Pravidelne pritom dýchajte.
Ľahneme si na brucho, čelo položíme na pokrčené ruky. Pomaly zdvihneme zo zeme obe vystreté nohy. Podržíme ich chvíľu vo vzduchu a položíme ich na zem. Opakujeme 15-krát.
Ľahneme si na ľavý bok, hlavu oprieme o ľavú ruku. Zo zeme zdvihneme obe vystreté nohy. Pravú nohu podržíme vo vzduchu a ľavou pomaly kmitáme zhora nadol. Opakujeme 15-krát a cvičíme pravou nohou.
Kto by už len nepoznal jednu z prvých slovenských stránok o liečebnej rehabilitácii . Môžete sa na nej dočítať o časopise Rehabilitácia, o vydavateľstve LIEČREH GÚTH , o knižných publikáciách tohto vydavateľstva . Link: http://rehabilitacia.sk/ Vrelo odporúčam !
Cieľom blogu fyzioterapia je jednoduchým spôsobom priniesť čo najväčší počet informácií z oblasti fyzikálnej terapie , liečebnej rehabilitácií, nielen samotným fyzioterapeutom, ale aj širokej verejnosti ktorá má záujem o rozvíjanie sa fyzioterapie v prospech všetkých ktorý ju potrebujú .
Fyzioterapia z gréckeho physis ( príroda ) a therapeia ( liečenie ) je liečebná metóda využívajúca prirodzených prírodných podnetov k zachovaniu či obnove zdravia.
Príspevky
